Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 21

Špeciálne venovanie tinita-si
Za veľkú podporu v tomto príbehu
Ďakujem veľmi pekne!

,, Okej, tak farbu nechajme tak. Čo jedlo? Čo je tvoje naoblúbenejšie?" ,, Lasagne. Alebo ovocie. Ak by som mohla, tak žijem len na ovocí a zelenine.Ty?" On prevrátil s úsmevom na perách oči: ,,Čo asi? Pizza." a ja som sa uchechtla. Že mi to nedošlo skôr?

Po pár ďalších desiatkach minút rozprávania som sa obzrela okolo. Hrala niaka pesnička a mne sa chcelo tancovať. Zrak som vrátila spať na Louisa. S úškrnom na tvári som mykla k parketu. On podvihol obočie akoby sa ma pýtal "naozaj", ale keďvidel, že to myslím vážne, len sa zdvihol a mieril na parket. Ja som ho nasledovala.Ako predtým sme sa postavili do stredu a natrásali sa tak ako ostatní. A ďalej si moja mysel už nepamatá.

3.person POV

A scénar sa opakoval. Popri tanci pili a rozprávali sa. A hoci ona nechcela, alkohol v jej krvi spôsobil,že pila viac a viac a správala sa tak, že sama zo seba bola prekvapená.

A on z nejbol najprv prekvapený, ale postupom času ohromený a nadšený. Jeho záujem o ňu vzrástol a hoci z nej neskôr trochupáchol alkohol, ona sa mu nehnusila. Práve naopak. Od začiatku ich "vzťahu", odkedy ju prvý krát uvidel bol presvedčený, že hoci sa ona môže zdať na prvý dojem ako človek, ktorý sa štíti párty a spoločnosti, predsa v nej niekde drieme živá a prirodzená divokosť. Vedel, že nebude ľahkou korisťou a ich pracovný odstup tomu nebude veľmi napomáhať, napriek tomu ho to vzrušovalo ešte viac. Tá jej profesionalita , tvrdohlavosť, skrytá vášeň a chlad.

A ona? Cez alkohol človek toho síce veľmi "nevidí", pretože alkohol ľudskú dušu skôr zaslepuje, ale taktiež prebúdza v človeku city a túžby, o ktorých daná osoba možno nemá ani poňatia, ale ktoré v sú a vždy boli a ktoré len čakajú kým sa budú môcť dostať na povrch. A tak aj ona začala v sebe citíť niečo, čo nechápala. Prečo sa jej zrazu ten modrooký, hnedovlasý muž, ktorý stojí priamo pred ňou a usmieva sa na ňu zdá krajší akokedy predtým a prečo jeho pery vyzerajú tak neuveriteľne príťažlivé? Veď by stačilo tak málo, len sa nakloniť a ochutnať chuť tých pier.

A ona k tomu bola naozaj dosť blízko, keď sa zrazu ocitla v Tomlinsonovom náručí. Nevedela ako to a prečo všetci okolo nej sú v pároch a pomaly tancujú do rytmu hudby. A potom jej to docvaklo. No jasné, hrajú slaďák! Ale prečo ho tancuje práve sním? Do kelu!

Chcela odísť , ale vtedy si ju Louis pritiahol ešte bližšie a poloopitým hlasom sa opýtal: ,, Stalo sa niečo?" a ona dvihla hlavu zahľadela sa do tých modrých očí, ktoré boli práve tak nádherné ako samo modré, nekonečné more pri splne mesiaca. Nemohla odísť a nechať ich tam dívať sa na niekoho iného. To teda nie! A preto pokrútila hlavou a ďalej pomaly tancovala. Tancovala s ním!

Večer sa pomaly končil a oni sa tiež okolo niakej 2.30 a.m, možno neskôr pobrali z klubu. Hoci dnu vkráčali ako dvaja "známi" , ale chladní ako dva ľadovce, von už višli ako dva žeravé uhlíky. Smiali sa a potácali sa , opretí jeden o druhého.

Tomlinson otvoril kľúčmi auto a nastúpil dnu. Ona stála vonku a nedôverčivo na to auto hľadela. ,, Ideš pešo alebo čo?" opýtal sa. Ona odvetila: ,, Si opitý.Nemal by si šoférovať." On mykol plecami. ,,No a? Aj ty si opitá, nemala by si radšej ani chodiť." A obaja sa začali smiať ako takí blázni. ,,Ok, tak snáď sa nezabijeme." riekla ona, keď nastupovala dnu a ešte raz sa bláznivo zasmiala. Tomlinson sa pripútal a naštartoval. Bol opitý a ona ani on by v žiadnom prípade toto v triezvom stave nepodstúpili. Ale teraz boli opití, a sedeli v aute.

Cesta ubiehala a hoci sa ona podvedome bála, nakoniec je však priviezol v bezpečí k jej robote. Ona sa oprela o operadlo a pozrela sa pred seba. ,,Oh, bolo to úžasné." vzdychla a on sa oprel o volant. ,,To teda hej." a zahľadel sa ne jej pery. Boli tak osamotené a on mal pocit, že až žalostne volajú po spoločnosti. A tak sa proste zdvihola ešte raz si to v hlave premyslel. Nakoniec sa rozhodol.

Naklonil sa nad ňu a spojil svoje pery s tými, ktoré patrili jej. Ju to prekvapilo, ale aj uspokojilo, a hoc si to nechcela priznať, bola rada,že to spravil.Ich bozk však netrval tak dlho ako obaja v kútiku duše chceli a dúfali.

Ona to prerušila. Nie preto, že by chcela, ale preto, lebo musela. Nevedela prečo, ale niečo jej hovorilo, že to čo sa práve dialo, nebolo správne.Nepamatala si dôvod. A tak keď sa odtiahla, pozrela naňho a mrmlajúc: ,,Tak, ďakujem." otvorila dvere a vypotácala sa von. On na ňu najprv sklamane, ale neskôr šťastne hľadel. ,,Dobrú noc." ,,Dobrú noc." riekla aj ona a zabuchla dvere. On odišiel preč. Obaja sa vnútri cítili iní. A obaja nevedeli prečo.

Tentokrát som toho možno nenapísala niak extrémne veľa, ale myslim že sa tam toho celkom dosť stalo :))))))))) .Tak teda dúfam, že ste spokojné.