Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

6.kapitola

Dni v tejto diere neubiehali vôbec rýchlo. Mala som pocit, že hodiny v dni sa predĺžili na dvadsaťosem a nie dvadsaťštyri. Prežívala som horor v priamom prenose. Ak som si myslela, že sa to jednou nocou skončí tak som sa pekelne mýlila. Antonio sa vracal každý jeden večer. Už som nechodila so kancelárie na prízemí. On chodil sem hore za mnou, kde mal ku mne lepší prístup. Týždeň? Možno dva? Ani sama neviem ako dlho to trvalo. Nechcela som pomyslieť na to, koľko dní to bolo presne čo sa ma ten sviniar neustále dotýkal. Každý boží večer, potom ako odišiel ma jeho ľudia brali do kúpeľne, kde som zo seba drhla jeho dotyky. Moja pokožka bola vždy červená, až kým ma to umývanie nezačalo bolieť tak dovtedy som drhla. 

Pred očami mám jeho slizký úsmev, v ušiach mi znejú jeho slastné vzdychy, ktorými obdarúva moje uši. Dotyky cítim po celom mojom tele, som ním poznačená a len vedomie toho, že sa ma dotýka akoby som mu patrila ma vytáča do nepríčetnosti. Som znechutená sama so seba. Nemôžem sa brániť. Moje ruky aj členky vyzerajú katastrofálne. Ruky sa mi zatrasú pri každom pohľade na nich. Hľadám v sebe silu, snažiac sa premýšľať inak ale nedá sa to. V hlave mám stále každý moment, kedy sa ma dotýkal rukami, pociťujem ho všade aj keď som sama v tejto prašivej izbe. Necítim sa vôbec živá, vnútorne som mŕtva. Navonok sa tvárim silno ale aj ja som len človek, ktorý má jedny nervy a silu. 

Dimitrij ma učil byť silnou v každej situácií, v tejto som ale zlyhala na plnej čiare. V niektorých momentoch premýšľam, že bojovať už nechcem. V mysli mi ale prechádza bratov hlas, ten ma vždy preberie z mojich pochmúrnych myšlienok. Ten malý hlások, ktorým sa mi prihovára ma preberie z uvažovania, ktoré by som nemala mať. Smrť som brala ako jediné východisko, to som ale zaprela v momente, keď som zatvorila oči a pred nimi sa mi v tme zbadal on. Zabili ho, nemôžem umrieť bez toho aby som sa pomstila. Moja rodina si zaslúži vyrovnanie a ja nedám týmto naničhodníkom také zadosťučinenie, že sa zabijem. Vyhrávali by, ostala by iba Zara a to nedovolím. Ona je síce silná, ako taká zlá burina, ktorá nikdy nevyhynie. Tak som jej hovorievala a ešte stále ju sem tam tak volám. Sama by nezvládla nič, nenechám ju tu samú. Dve ženy sú silnejšie ako jedna. 

Obzriem sa po izbe, každý deň tu zaspávam pri tlmených led svetlách. Každý večer si ich mením, jedenkrát to je zelená, ďalší večer modrá, neskôr žltá. Červenej sa vyhýbam ako čert krížu. Táto farba sa mi tu znechutila, je všade a mne vypaľuje oči. Táto farba sa pre mňa stala symbolom nenávisti. Každá žena ju tu cítila voči každému. Terčom som sa po noci s Charlesom stala ja. Každá čo tu trávila svoj čas ma prepaľovala pohľadom, tipujem, že ak by som nemala ochranku pred dverami už by som bola mŕtva. Spávam s bossom, aj keď nútene, ale vidia vo mne hrozbu. Im nevenuje pozornosť a ja viac klientov nemám, lebo si ma "rezervuje" vždy na celú noc. Charles tu od onej noc nebol, pociťovala som k nemu hnev, priam som zúrila. Sľúbil mi, že sa mi nič nestane a hľa kde som? Ruky, nohy úplne zodraté až do mäsa, bolesť mi preniká telom, znásilňuje ma každú jednu noc a on tu nie je. 

Nechal ma tu. Samú, bez pomoci, bez neho. Cítila som sa bez neho sama, bezbranná, v nebezpečenstve. Verila som jeho slovám. Uvedomila som si, že som urobila chybu. Veriť by som mala sebe, svojej rodine ale nie kamarátom, ktorý povedia hop ale urobia trop. Charles ma sklamal na plnej čiare, moja vina, že som mu uverila aj cez to čo mi urobil. Veľká červená vlajka mi viala pred tvárou v momente, keď sa vyspal s tou kravou. Mala som to brať ako varovanie, nie mu vlietnuť aj naspäť do náručia. Človek sa z chýb učí, ak si dobre pamätám brat mi hovorieval jedno. 

"Chyby robíš každý deň, každú minútu aj keď si to neuvedomuješ. Je na tebe, či si tú chybu priznáš a poučíš sa z nej alebo budeš pokračovať v chybách a nikdy sa nepoučíš. Ak sa nepoučíš a budeš opakovať chyby, jedného dňa sa ti vypomstia a ani ten najlepší chirurg ťa dokopy nedá. Nie v tomto svete, ktorý je prehnitý falošnými ľuďmi. Ver sebe, Zare, mne, mame a otcovi, nikomu inému."