Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

33.kapitola

Ako som povedala tak som vykonala. Už som nečakala, viac som nemala nervy kráčať v rovnakej vlne ako všetci ostatní predo mnou. Postavila som si hlavu, začala som konať tak ako som každému hovorila. Slová sú plané, nik im neveril. Hlavne nie tým z mojich úst, brali ma ako žart, ako takú malú princezničku, ktorá nikdy nič nedokáže. Zmýlili sa. Prišli na to hneď na druhý deň čo do nášho domu vošla otcova vzdialená rodina a prišli si s ním vybaviť účty. Toho som svedkom nemusela byť. Ja som vedela čo musím urobiť. 

Zoznam mien, ktoré mi pripravil Dimitrij som si vytlačila a pomaly meno po mene som ich odškrtávala. Každého koho som zabila som červenou fixkou vyškrtla s úsmevom na perách. Mala som na rukách veľa krvi ale necítila som sa previnilo. Robila som správne. Nepochybovala som ani o jednom rozhodnutí, ani o jednej vražde. Zabila som ich s pokojom na duši. 

Týždeň. Presne sedem dní ubehlo od toho čo som na všetko prišla, konfrontovala otca a zabíjala ako zmyslov zbavená. Nikto ma nezastavoval, nestaval sa mi do cesty. Nechali mi voľnú ruku. Tak ako aj dnes. Stojím nad chlapom menom Olivier Sedan, chlap, ktorý nie lenže podkopol nohy môjmu bratovi ale podieľal sa na tom aby sa dostali do nášho domu, v deň keď bol Dimi zabitý. Užívala som si jeho utrpenie, pozerala som sa ako trpí. 

Z rán mu vytekala krv, z úst tiež. Umieral pomaly a bolestivo, no ja som cítila zadosťučinenie. Usmievala som sa mu do tváre, kým on očami prosil aby som jeho utrpenie skončila. Ani na sekundu ma nenapadlo skončiť ho. Užívala som si tento pohľad. Lepšie ako televízia či samotný netflix. 

"Trápiš ho ako prasa, keď nestrelíš presne." odvetí Zara za mnou načo pretočím očami. Keby nebolo matky ani by so mnou nepáchla ale bohužiaľ, je niečo ako môj prívesok. Všade za zadkom ju mám.

"Ak nesklapneš, veľmi rada bude takto trápiť aj teba. Na tvojom mieste by som držal hubu a krok." pri hlase môjho priateľa sa usmejem a moje vnútro zaleje teplo. Dokonale sa dopĺňame. Posledný týždeň je tomu dôkazom. Na žiadnej akcií nechýbal, všade bol so mnou a pomáhal mi. Vždy sa stiahol, keď videl, že je môj čas na odplatu, inak mi bol dokonalým parťákom. Kryjeme si jeden druhému chrbát presne tak ako to vo vzťahu chodí, rozhodne v takomto našom je krytie chrbtu základ základu. 

"Nie si nejaký múdry?" zavrčí na neho a ja len čakám kedy sa to zmelie na hádku. 

"Ser ma a budem ja ten čo ťa utýra." sebavedomo jej vráti úder s veľkým úškrnom na perách. Mal ho mať aj prečo. 

Myslela som si, že som Charlesa poznala. Po tej osobnej stráne na sto percent. Po profesionálnej? Nula bodov. Prekvapil ma v pozitívnom smere. Charles, ktorý je prepnutý do pracovného módu sa mi páči a priťahuje ešte viac. Jeho vážna, zamyslená tvár, ktorú vždy má a ktorou skúma prostredie som ešte nevidela a počas tohto týždňa som na to mala priestoru habakuk. Berie svoju prácu veľmi poctivo, nevynechá ani jeden detail. Sluch má lepší ako pes, vždy predtým ako ma pustí do budovy ide prvý a počúva. Len rovno stojí a počúva, či nezapočuje hlasy, zvuky alebo kroky. So zbraňou narába ako mladý Boh, chmaty a hmaty má tiež slušné. Nedajboh ak má na tvári krv, ktorá na neho vystrekne z protivníka. Do toho vážna jeho tváre, zatienené oči a mne sa podlamujú kolená. Príťažlivejšieho chlapa na okolí nenájdem. On ako v osobnom tak i v profesionálnom živote je svojský a tvrdohlavý. To ako počúva každý môj rozkaz, sleduje ma, dáva na mňa pozor mi preukazuje aký lojálny je ku mne a v časti aj stále k môjmu bratovi. Od toho dňa neporušil svoj sľub. 

"Vy dvaja ste sa hľadali až ste sa našli." v periférnom videní si všimnem ako rozhodí rukami do vzduchu.

"Jeden horší ako druhý prisahám. Vy dvaja nič neviete len týrať a zabíjať." sťažuje sa ako malé dieťa.