Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

29.kapitola

*Upozorňujem, že časť má v sebe určité násilné scény. Doma za žiadnych okolností neskúšať, ani na sebe ani na inej osobe! Je to čisto len fikcia a príbeh, nič podľa skutočnej udalosti. Ešte raz hovorím - hlavne to neopakovať!

Stáli naproti sebe. Jediné čo mi k tomu chýbalo bol popcorn, slnečné okuliare a pohodlná sedačka, na ktorú by som sa usadila a pozorovala túto drámu z prvého radu. V spoločnosti Charlesa som stála opodiaľ, od mojej sestry a jej priateľa. Či by som mala povedať ex priateľa? Ako klasifikovať vzťah, kde jeden druhého postrelí, myslí si, že ho zabil ale ten druhý sa zázračne pred ním objaví v celej kráse a živý? Dá sa to nazvať ešte vzťahom? Výslovný rozchod si neadresovali alebo sa dá namierenie zbraňou a vystrelenie považovať za dostatočné nahradenie slov? 

"Ako? Čo to? Ako?" zakoktával sa. Ani jednu otázku nedopovedal. Hľadel na Zaru ako na zjavenie. Pretieral si so zakrvavenými rukami tvár, presnejšie oči akoby nedokázal uveriť, že ju pred sebou vidí. To som mu avizovala, že neverím slovám a poviedkam ako je mŕtva. Človek mu to povie už týždne dopredu a hľa on je prekvapený akoby som mu o tom nehovorila. Chlapi sú zvláštne stvorenia, hlavne hlúpe, že neveria ženám a našim intuíciám. Náš šiesty zmysel je silný a nikdy nás nesklame. 

"Prekvapenie." Zara roztiahne ruky. Končeky prstov jej ale pulzujú, všímam si aj tento malý detail, ktorý nasvedčuje, že je pripravená. Vrie to v nej ako v tlakovom hrnci, ktorý každou chvíľou začne syčať. Zara v sebe tlak drží dlho, až sa mi zdá, že pridlho na jej vkus a štýl. Očakávam preto výbuch hodný prirovnaniu k atómovej bombe. 

"Ty nemôžeš.... nemôžeš...ja..ja..som vystrelil..." Daniel sa zakoktáva. 

"Och áno vystrelil si na mňa. Dobre si to pamätáš, nie si taký sprostý." na jej tvári sa črtá úškrn, bolestivý. Spomienky na ten deň nie sú pre ňu najpríjemnejšie. 

"Lenže vieš čo? Si ľavý ako poleno. Mal si jednu jedinú úlohu, zabiť ma a ty aj to doserieš." s pokrútením hlasy sa bolestne zasmeje. Mne do smiechu nie je vôbec. Tŕpnem a čakám čo urobí. Zara si všetko najprv premyslí, preto si zatiaľ udržuje od neho dostatočný odstup. 

"Videl som ťa zatvoriť oči, krv tiekla prúdom a - " hovorí rýchlo, tak, že mu skoro ani rozumieť nie je. Všetko spôsobuje šok, ktorým si prechádza. Zara tu stojí ako bohyňa. S hlavou nahor, dávajúc najavo, že si pre neho prišla. Nedošla len tak, pozdraviť sa a na pohárik. Má jasný cieľ, tým je získať od neho pravdu a nechať ho trpieť. Ako ju ale poznám, nezasiahne jeho najbolestivejšie miesto. Mateovi by nikdy neublížila. Dovolím si povedať, že keby ja idem tak sa pred toho malého postaví a bude ho brániť svojím telom. Ľúbi ho, vidím jej to na očiach. Stačí spomenúť jeho meno a ona sa roztopí ako zmrzlina na priamom slnku. V tomto sme odlišné. Ona si vychutná priamo Daniela. Bude ho mučiť za to čo jej urobil. 

"Primitív." pretočenie očí od mojej sestry ma pobaví. Pre seba sa uškrniem. 

"Vieš ale čo?" spýta sa ho rečnícku otázku, na ktorú sa neodpovedá. Urobí k nemu krok bližšie, načo on ustúpi o krok dozadu. Vyzeralo to tak, že sa jej bojí. Vyžaroval z nej hnev, automaticky to nútilo človeka aby sa jej bál. 

"Kašlala by som na to, že si ma postrelil. Uvedomovala som si, že si to urobil preto aby si ochránil svojho syna, pretože to isté som chcela urobiť ja kvôli sestre. Keď si mi oznámil, inak povedané, keď som sa dozvedela, že bola unesená zatmelo sa mi pred očami a nevnímala som svet. Správala som sa ako posadnutá a ty si ma videl ako hrozbu. Obišla by som to bez ďalšieho postrehu..."