Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

16.kapitola

Týždeň plného pretvarovania, tvárenia sa, že som v poriadku  s veľkým úsmevom na perách. Hrala som svoju životnú rolu po boku Arthura, ktorý ma vždy so záujmom počúval a tváril sa, že to čo hovorím je veľmi zaujímavé ako aj ja, keď bola situácia opačná. V našom rodinnom dome sme sa stretli dokopy štyrikrát, z toho sme sa dvakrát vyhovorili, že ideme do kaviarne na koláč a kávu aby sme sa vyhli úsmevom, pohľadom a súreniu oboch našich rodín. Charles šalel, vnútorne, nedával to najavo ale v jeho očiach som videla ten záblesk hnevu, zakaždým keď dal jeho brat ruku okolo mojich ramien. 

Nikto sa nepýtal na Arthurove priezvisko a Charlesove, nikomu to neprišlo podozrivé, preto som to ani nerozvíjala ďalej a nehovorila ho. Nepotrebujem zbytočné otázky, konšpiračné teórie a zdĺhavé a klamlivé vysvetlenia. 

Prvý voľný deň bez chlapov a mojej rodiny sa mi naskytol v nedeľu. Ráno som vstala s čistou hlavou a premysleným plánom na celý deň. Naraňajkovala som sa, hodila si rýchlu sprchu a obliekla som sa do čiernych riflí s vysokým pásom, bielym crop topom a nike teniskami. Vlasy som si zviazala do neupraveného vysokého drdola, namaľovala som sa a vyrazila som na miesto, kde som ešte nebola a moja návšteva tam bola nutnosťou už dávno predtým. Odkladala som túto povinnosť čo najviac to len šlo. Už som sa tomu ale ďalej vyhýbať nemohla, musela som tam ísť, prevziať všetko čo je moja a postaviť sa všetkým zoči voči. 

"Stevie? Myslíš si, že sa Zara skrýva úmyselne?" spýtam sa ho kým ma vezie na miesto. Od mala je pri mne, robí mi bodyguarda, teraz je povýšený a je mojou pravou rukou. Verím mu ako nikomu, je so mnou od môjho detstva, pozná mňa a moju rodinu. Dimitri ho označoval za brata, aj ním bol. Brat od inej matky ale brali svoje puto vážne. Stevie chodil s Dimitrijom už na základnú školu, tam sa spoznali a ich kamarátstvo pretrvávalo až do jeho smrti. Potom sa rozhodol pri mne ostať, aj keď som mu dala na výber, mohol odísť a začať žiť svoj život, plný radosti a voľnosti. On si vybral ostaň, začo som si ho vážila ešte viac. 

"Je to komplikovaná situácia Alina." prehovorí hrubým chrapľavým hlasom. Množstvo vyfajčených cigariet za deň sa na ňom už podpísalo. 

"Nemáme riadny dôkaz, že žije. Nemáme stopu, ktorá by nás naviedla k nej. Sme v začarovanom kruhu, z ktorého sa nedokážeme dostať, vieš? Na jednej strane by som ju chápal. Odišla by, všetci si myslia že je mŕtva, a ona si môže žiť vlastný život. Lenže toto nebola Zara. Ona i Dimitrij, v tomto svete chceli byť, užívali si ho. Neodišla by len tak. To mi na ňu nesedí. Mám dve varianty." krátko na mňa pozrie predtým ako zaradí jednotku a auto sa pohne križovatkou vpred. 

"Počúvam, som samé ucho." 

"Zara sa lieči niekde osamote a plánuje svoj veľkolepý návrat, alebo plánuje pomstu a čaká na správny moment kedy zaútočí." prižmúri oči a pokrúti hlavou. "Tretia možnosť je, že ju niekto uniesol, ale to by sa už hádam niekto ozval. Túto možnosť vylučujeme." 

"Zara rada strháva na seba pozornosť čo sa týka nášho sveta, dávalo by zmysel, žeby plánovala svoj návrat. Lenže keď sa na to pozriem z môjho pohľadu. Byť na jej mieste Daniela pomaly a veľmi bolestivou smrťou zabijem za to čo jej urobil." 

V mojej hlave je trilión myšlienok, ktoré sa chcú pospájať, len nevedia nájsť svoju dvojičku. Ide mi vybuchnúť mozog, z toľkého prítoku myšlienok, nápadov, teórií. Radšej by som sa učila na skúšku ako riešiť toto. Naozaj na toto nie som stavaná, nebola som k tomu nikdy nevedená, preto som ako vyžmýkané kura, cítiac sa na pokraji svojich síl a energie. 

"Dobrý postreh." usmeje sa. "Otázka je, prečo si sa s ním spojila, keď si vedela čo urobil. Povieš mi pravý dôvod?" 

"Vedela som, že mi niečo tají. Jeho oči naznačovali, že ju miluje a bolí ho čo urobil. Avšak, keď som mu načúvala a počula som tú bolesť v jeho hlase vedela som, jednoducho to bol záblesk sekundy, kedy som bola presvedčená o tom, že ju nezabil úplne. Vyčkala som na správnu chvíľu, kedy som na neho zatlačila a on sa mi priznal."