Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

1.kapitola

Tma, ktorá túto malú miestnosť obklopovala bola strašidelná. Presne ako tá, ktorú vídate v hororových filmoch. Nič nevidíte, oči sa vám nedokážu adaptovať a vy len čakáte z ktorého rohu kto na vás skočí. Strach ma pohlcuje, spadá do každej bunky v mojom tele. Čelím môjmu najväčšiemu strachu, tme. Ničoho iného sa na smrť nebojím ako jej. Srdce mi búši rýchlosťou svetla, silnou takou až mám pocit, že čochvíľa vyskočí z hrudného koša. Nyktofóbia, taký je presný názov môjho strachu. Niektoré deti ho dedia z generácie na generáciu, dieťa prevezme strach od svojich rodičov ale u mňa to je iné. Moji rodičia neodišli zo svojej rodnej krajiny, tam kde žijú strach neexistuje. Otec je najznámejším človekom, keď prechádza po ulici ľudia mi uhýbajú. Matka tá sa vezie pri ňom ako pekný módny doplnok ale keď je treba nedarmo sa jej stavať do cesty. Zdanie niekedy klame a pri nej to platí dvojnásobne. Presne ako moja sestra Zara, nik by na ňu nepovedal, že vlastný exkluzívny bar, predáva drogy a dokáže obchodovať s bielym mäsom. Jej pekná tvárička ju vždy zachránila. Dimitrij, u neho som vždy bola tá jeho malá princeznička, ktorej splnil všetko pod slnkom. Jeho smrť ma zasiahla, do dnešného dňa spomínam na ten deň ako umrel. 

*O 9 rokov dozadu*

Čierno čierna tma obklopuje moju izbu, v ktorej sa skrývam. Sedím na zemi, nohy mám schúlené k sebe a rukami si zakrývam uši. Výstrele je počuť až sem hore, krik, nadávky počujem aj cez ten všetok hluk, ktorý v našom sídle panuje. Veľký dom, ktorý Dimitrij pre nás kúpil je pod útokom jeho úhlavného nepriateľa. Musela som byť ticho, nemohla som vykríknuť. Presne som vedela čo mám robiť, brat ma nato vyškolil. Ticho sedieť v kúte, tváriť sa že neexistujem a v prípade dopadu zatĺkať naše súrodenecké puto. Držal ma v úzadí, snažil sa aby som mala detstvo aké som si zaslúžila začo mu som vďačná. Jeho život ma nikdy nelákal. 

Kroky z chodby ma prinútia dvihnúť hlavu nahor. Kľučka na mojich dverách sa pohne a dnu vojde tmavá postava. Už len podľa chôdze viem, že to je Dimitrij, ktorý sťažka dýcha. 

"Som na teba hrdý Alina. Dodržala si všetko čo som povedal." povie chrapľavým pokojným hlasom. Z chodby na neho dopadne svetlo, ktoré sa automaticky zapne keď niekto prechádza. Za ním sa objaví veľká postava chlapa, ktorý drží zbraň z ktorej vystrelí. Dimitrij nestihne povedať ani pól slova, keď mu guľka prevŕta lebku. 

"DIMITRIJ!!" môj krik je preťatí s tými ďalšími. Chlap, ktorý mi zabil brata sa pomaly ku mne približoval. Svetlo sa vyplo, pohltila nás tma. Ja som sa pricapila čo najviac ku stene, zadúšala som sa tichým plačom. 

"Schovával ťa príliš dlho." slizký hlas sa mi ozve pri uchu, napne ma z jeho smradu, ktorý mu ide nie len z úst ale aj z jeho oblečenia. Je mi zle z človeka, ktorý mi zabil brata. On tiež nebol najsvätejší ale bol to môj brat, ktorého som nadovšetko milovala. Stojím si za tým, že rodina má držať pri sebe nech sa deje čokoľvek, to nás učili aj dlhé roky rodičia a stále sme sa tým riadili. Jeho brušká prstov mi dopadnú na tvár, ktorú chytí medzi ukazovák a palec a tým ju nadvihne hore. Moje modré dúhovky až teraz majú možnosť pozrieť si ho z blízka, keďže jeho tvár je až príliš blízko tej mojej. 

"Daj tie špinavé ruky zo mňa preč!" zavrčím zo všetkých síl, ktorú v sebe nazbieram. Myknem tvárou ale skôr ma to zabolí, pretože jeho stisk je silný. 

"Mám rád také, ktoré vzdorujú." úškrn som nemusela vidieť, cítila som ho z jeho rozprávania, dokázala som si ho domyslieť. Chytí ma pod pažami, nadvihne ma akoby som nevážila ani gram a hodí ma na moju posteľ. 

"NECHAJ MA!!" zakričím z plných pľúc keď vidím jeho postavu sa približovať ku mne. Nestihnem utiecť, okolo môjho členku sa obmotá veľká ruka ktorá ma potiahne. Som pod ním. Mecem sa, kričím, oháňam sa ale proti obrovi ako je on nezmôžem nič. Ruky mi dá nad hlavu pričom ich jednou chytí a tou druhou mi putuje po mojom tele, ktoré je zahalené tenkým pyžamom. Letné noci znamenali vytiahnutie krátkych kraťasí a tielka. Teraz som svoje rozhodnutie ľutovala, ak by som vedela čo sa stane ostanem vo vreci spávať.