Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

12.kapitola

Cítila som ho za sebou, stál tam, pozeral sa na môj chrbát. Očakával kedy začnem rozprávať. Mojou mysľou ale prebehla minulosť. Tá, kde sme si všetci spoločne sľúbili, ba dokonca potvrdili to aj oni dvaja, že sa tu o pár rokov stretneme všetci spolu. Nuž sedím tu sama, po nich ani stopy, obaja oficiálne niekoľko metrov pod zemou, oddychujúc od tohto umoreného sveta. Ja som tu ostala z nás troch sama. Traja neporaziteľní súrodenci. Ha. Z troch sa stal jeden, osamotený jedinec, ktorému všetko leží na ramenách a ani po tom netúžil. Boli iní, vždy chceli byť v očiach rodičov tými najlepšími. Mne nešlo o nič, len o to mať svätý pokoj od všetkého a všetkých. Paradox, že to ostalo na mne, čo som nikdy nič nechcela mať spoločné s týmto biznisom. 

"Prečo - " dvihnutím ruky ho zastavím v rozprávaní. Nepotrebujem počuť jeho chabé otázky, ktorými by ma zasypal. Prvá by bola, prečo je tu. Ľudia sú predvídateľní, až to možné nie je. Prečo si nezachovávajú čaro tajomstva? Všetko vyrozprávajú telom behom pár sekúnd čo ich človek vidí. 

"Otázky sa pýtam ja nie ty." na hojdačke sa rozhojdám, sledujúc jedno miesto. Bod kde som sa pred pár rokmi skryla, stratila som sa. Videla som kraj lesa, do ktorého som utekala ako o život. Dve malé jazvy na kolenách mi ten pád pripomínajú dennodenne. Moja šikovnosť vtedy mala grády, aj z malého pádu mi ostali jazvy na tele. 

Jeho mohutné telo sa postaví vedľa mňa, ovinie ma známa vôňa, ktorá mi nie je až tak po chuti. Najradšej by som ho tu dala zabiť mihnutím oka, ale nemôžem. Musím zatnúť zuby a zistiť čo potrebujem. Buď teraz alebo nikdy. 

Obzriem sa na chlapa vedľa mňa. Zradil všetko čo sa len dalo, dokonca by som povedala, že aj samého seba. Pre prežitie urobí čokoľvek, taký človek nie je právne vhodný kandidát na to aby bol pri vás. 

"Povedz mi všetko čo vieš. Nič nezatajuj. Nie som ako môj brat ani ako sestra." pozriem sa mu hlboko do očí. "Nebudem mať problém zabiť ťa, ale predtým pred tvojimi očami zabijem tvojho syna Matea. Nevyjebávaj so mnou Daniel, inak ti zaručujem, že tvoj syn sa nedožije ďalšieho rána." 

Vedľa mňa nestojí nik iný ako Daniel Ricciardo, priateľ mojej mŕtvej sestry, policajt, pravá bývala ruka Antonia a človek, ktorý vie viac ako sa tvári. Viem, že vie o mne veľa, naznačil mi to. teraz je rad na to aby mi to všetko povedal. Potrebujem vedieť narábať s informáciami. Na to aby som vedela dobre viesť biznis, dávala si pozor musím vedieť, dôvod prečo tak mám robiť. Musím zistiť čo sa udialo pred pár rokmi, čo Dimitrij a každý vie len ja nie. 

Týždeň som bola doma a pátrala som. Dávala som si do súvislosti ľudí, udalosti ale chýbal mi kúsok skladačky, aby mi moja vyšetrovacia stena začínala dávať zmysel. Tú mi vie dať teraz on. Nemá moc na výber, buď mi povie všetko čo vie alebo adios Mateo Ricciardo. Nie som Zara, ktorá pre nich mala slabosť, mne sú ukradnutí a nebude mi robiť problém zabiť oboch. 

"Čo chceš vedieť?" usadí sa na zem, presne na miesto kde kedysi sedávala Zara. Zatnem zuby ale nevyženiem ho. Je to minulosť, musím sa preniesť cez ňu a ísť do budúcnosti, ktorá je nejasná. 

"Všetko!" zdôrazním načo pomaly prikývne a hlavu skloní na zem. Počujem ako dýcha, hlboko a ťažko. 

"Dimitrij mal dôvod na to aby ťa držal od všetkých čo najďalej. Určite ti povedal o tom ako si vzácna, že sa v jednej rodine vždy narodí niekto kto je dôležitý a ták." nadýchne sa pričom sa zapozerá do diaľky. 

"Si vzácna, pretože zdedíš všetko. Ešte si narodená nebola a už ti patrilo všetko. Všetky pozemky v Rusku, Taliansku, Mexiku čo tvoja rodina vlastní. Každý jeden dom, biznis, človek v ňom. Nikdy to nebol Dimitrij ani Zara. Tí boli medzi zastávkami. Nikdy sa z nich nemali stať právoplatní dediči majetku Williams. Ty si jediná, právoplatná dedička vášho impéria Alina. Tebe všetko odkázali. Tým, že si dnes otcovi odsúhlasila, že prevezmeš vaše biznisy tak si dosiahla toho po čom každý túži. Máš moc, lojálnych ľudí, biznis, peniaze. Úplne všetko, v podstate si zbohatlík. Má to ale všetko jeden problém."