Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

28.kapitola

Nasledujúce ráno sme mali tichú domácnosť. Ešte stále som sa nezrovnala s tým čo povedal, aj keď viem, že to nemyslel zle a ja som mohla reagovať trochu miernejšie. Je pre mňa nové mať niekoho pri sebe a zdôveriť sa mu. Nedokážem to, odkedy môj brat zomrel neviem sa nikomu otvoriť tak ako som sa otvorila nemu. On o mne vedel všetko, poznal ma od A po Z. Vedela som mu povedať aj tie najtemnejšie svoje tajomstvá. Od jeho smrti mám s tým problém. Zdôveriť sa niekomu je pre mňa ťažké, nepripúšťala som si k tele nikoho až na neho. Charles mi do života vlietol ako splašený vták, ktorý našiel u mňa útočisko a ostal. Avšak stále je pre mňa ťažké sa s niekým o všetkom rozprávať. Pochopiteľne som nereagovala tak ako by chcel. Nezaslúžil si môj včerajší krik a hnev, ale inak som v danej chvíli nevedela zareagovať. Je pre mňa jednoduchšie postaviť si okolo seba hrubé steny ako si k sebe niekoho pustiť, takého kto by steny rozbúral a ja by som necítila ťažobu na svojom srdci. 

Preto som v skorých ranných hodinách nechala svojho partnera spať a išla som za sestrou, ktorá už sedela v obývačke a popíjala svoju rannú kávu. Usadila som sa k nej s tým, že som nevedela ako začať. Rozprávanie nikdy nebola moja veľká parketa, hlavne keď sa jednalo o moje súkromie. 

"Čo sa stalo Ali?" spýta sa ma potichu ukladajúc šálku s kávou na stolík. 

"Vyletela som, zbytočne." zamrmlem stroho s prestávkami medzi slovami. 

"Prečo?" ďalšia nevinná jednoslovná otázka, na ktorú ale nadväzuje dlhá odpoveď a tá sa mi z úst nechcela predrať. Povzdychnem si skláňajúc hlavu nadol. Ako jej odpovedať? Miešalo sa vo mne veľa pocitov a stále som nedochádzala na to ako by som odpovedala na jej ľahkú, až primitívnu otázku. 

"Alina pozri." otočí sa na mňa pokladajúc jednu ruku na moje stehno. "Chápem ťa, je to pre teba všetko nové a možno aj ťažké ale ja som tvoja sestra, mne sa zdôveriť môžeš. Povedz mi čo sa stalo a pomôžem ti. Charles za nič nemôže, rozhodne to nebola vaša posledná hádka a ty sa musíš naučiť ako reagovať a čo povedať. Si impulzívna a to sa niekedy musí zmeniť, aspoň zmieriť, tak by som to skôr nazvala. Tak smelo do toho. Povedz mi čo sa všetko včera udialo a ja ti poradím, nebudem ťa odcudzovať. Som tvoja rodina, sestra, ktorá tu je pre teba." 

Jej slová ma dojali. Nedávala som na sebe poznať nič ale vnútri ma naplnilo teplo. Vrátila som sa do čias kedy sme spolu sedeli ako malé na posteli a rozprávali sme sa. O hocičom, o škole, o škôlke, o priateľoch o hrách. Nezávislé témy sme menili jedna radosť. Teraz sme sedeli znovu vedľa seba  a ja som sa cítila malá. Bez pomoci a stratená. Vhupla som žralokom do mora a nenaučila sa s nimi ešte plávať. Biznis, Arthur, Alica, Zara a v neposlednom rade Charles. Všetko bolo pre mňa nové. Úlohy, ktoré som musela ako majiteľ robiť niekedy nedávali zmysel ale musela som. Robila som čo som chcela ale zároveň som musela dbať na to, aby som nevybočovala z cesty. 

A tak ako som sedela so svojou sestrou som jej porozprávala všetko. od samého začiatku až po koniec včerajšej noci. Prekvapivo to zo mňa všetko išlo hladko, rozprávala som bez zastavenia. Zara mi nechala priestor, neprerušovala ma. Vypočula si ma, až kým som nepovedala posledné slová ako to včera dopadlo, ako to ona mohla sama vidieť. Zatvorili sme sa do izby ale nebavku sme mali aj keď som zaľahla k nemu pod perinu. 

"Zareagovala si... hm...ako to povedať?" zamyslí sa na pár sekúnd načo sa hneď mierne usmeje. "Trochu prehnanejšie ako bolo vhodné, ale chápem ťa. Dimitrij bol pre teba všetkým a nepočúva sa ti o tom čo sa stalo a nestalo ľahko. Avšak musíš vedieť kedy sa odosobniť. Charles ti nechce zle. Má pravdu. Pracuješ až príliš. Musíš vedieť kedy si povedať stop a začať žiť. Práca je jedna vec ale máš aj osobný život kde si sama sebou a ten musíš využiť. Charles to myslel dobre, chce ťa mať aj pre seba a nie ťa vidieť len večer v posteli. Čo je pochopiteľné. Vaša hádka bola taká, zvláštna. Nie však nejako vážna aby ste mali tichú domácnosť ďalší týždeň. Stačí sa ospravedlniť za svoju prchkú reakciu, povedať mu prečo si tak zareagovala a vyrozprávať si to."