Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

24.kapitola

Vo vzájomnej spoločnosti sedíme na zemi pozerajúc sa na krajinu, ktorá si líhala na nočný spánok. Lesy, mestá, okolité lúky pohlcovala tma a blížiace sa hviezdy pomaly prehovárali do žiariacej tmy. Sedíme vedľa seba, hlavou sa opieram o jeho rameno pokým ma on objíma okolo pása. Užívame si vzájomný moment kľudu, ticha a vzájomnej spoločnosti. 

Po veľmi dlhej dobe som sa cítila spokojná, šťastná a kľudná. Tento pocit mi dopriaval chlap vedľa mňa, ktorý si hlavu opieral  o tú moju. Prekonala som svoj strach z minulosti, odpustila som mu všetko čo sa stalo a minulosť som nechala stáť za zatvorenými dverami na štyri zámky zamknutými. Uvedomila som si, vďaka listu od Dimitrija, že nemôžem žiť v minulosti a trápiť sa, keď môžem byť konečne šťastná. Musela som hodiť svoje ego a tvrdohlavosť za hlavu. Postaviť sa oproti sebe a bojovať za svoje šťastie. 

Po toľkých pádoch, stratách si zaslúžim po svojom boku človeka, o ktorého sa budem môcť oprieť a on ma podrží v ťažkých chvíľach. Charles je tým človek, viem, že ním bude a moje rozhodnutia bude rešpektovať. Presne tak ako to robil doteraz. Nikdy sa mi nesnažil zmeniť moje názory, mohla som byť tým akou som. Pred ním som sa nikdy nemusela hrať na niečo čo nie som. Som vulgárna, prchká, tvrdohlavá a sem tam chladnokrvná. On si to uvedomuje a cez to všetko ma rešpektuje takú akú som. Čo viac si od chlapa priať? Okrem vernosti, o ktorej s ním budem viesť dlhé konverzácie. Síce som mu odpustila ale nezabúdam. Uvedomujem si čo urobil, i keď sme neboli spolu stále to trocha bolí pri spomienke na to. 

Myšlienky na vážne rozhovory som potlačila do úzadia. Nechávam sa unášať prítomným okamihom. Plným lásky. Koľko utrpenia ma stál ten chlap, donekonečna mu to budem vyčítať, už len z princípu aby nezabudol, že ja som bola sprvu tá, ktorá vyslovila slová lásky prvá. Nech si chlapec nenamýšľa, že zlizne všetky kredity. 

"Mal by som napísať Arthurovi, že už nie si aktuálna." chytí moju ruku do tej jeho a prepletie si so mnou prsty. Ruku mi jemne stlačí, srdce sa mi rozbúcha len z tak letmého dotyku. 

"Čo som ja nejaký tovar v eshope?" nadvihnem obočie, odťahujúc hlavu z jeho ramena a pozerajúc sa mu do očí. 

"Ty ma chceš nasrať hneď zo začiatku vzťahu Leclerc?" spýtam sa ho vážne, no pritom mi kútiky pier cukajú do úsmevu. 

"Ten najvzácnejší s označením lepičkou bohatojebateľná osoba." v očiach sa mu odrážajú hravé iskričky, plamienok preskakuje z jednej dúhovky na druhú. 

"Bohatojebateľná osoba?" z úst mi vyjde smiech. Pokrútim nad ním neveriacky hlavou s úsmevom. 

"Viac takých ti prikmotrím." mrkne na mňa s úsmevom. Odkedy sme sa pobozkali, odvtedy sa len usmievame ako dvaja nafetovaní. Ak by nás niekto videl myslel by si, že na niečom tvrdom frčíme. 

"Začínam ľutovať toho čo sa tu udialo." podpichnem ho s úsmevom. 

"Nehodí sa ti to kecanie." brnkne mi  ukazovákom po nose, ktorý následne pokrčím. 

"Hneď si urovnáme, nebudeme takýto." zamrnčím nesúhlasne. 

"Akí nebudeme?" spýta sa ma nechápavo. 

"Nebudeme jeden z tých presladených hnusných párov, ktorí sa nedokážu od seba odtrhnúť. Vlastnoručne ťa uškrtím keď budeš taký sladký jak med." ukážem na neho prstom. "Myslím to vážne Charles." doplním keď ho vidím ako sa uškŕňa pod nos. 

"Si pekelne sexy, keď sa vyhrážaš." provokuje ma s jeho drzým úsmevom, ktorý sa mu usídli na tvári. 

"Vyhrážky?" nadvihnem obočie s úškrnom. Nestihne ani prikývnuť a ja sa na neho posadím obkročmo, dlane pevne zapriem o jeho ramená, do ktorých celou silou zatlačím a povalím ho tým do trávy.