Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

20.kapitola

V mojej hlave som si nedokázala pospájať súvislosť slov, ktoré mi Daniel povedal. Ako mohol zmiznúť, keď mi to krpaté dieťa ešte dnes o ôsmej písalo, že je doma a chystá sa spať? Nezabudol k tomu dodať, že je jeho ocinko doma a nebojí sa byť doma, lebo ho stráži. Ak ho niekto uniesol, použije ho ako prostriedok na vydieranie. Hneď mi v tomto prípade na um prišla moja sestra, ktorá by sa mohla začať hlásiť o slovo. Mohla byť toto jej pomsta? Zobrať mu syna a vyšantiť sa na ňom? 

To si nemyslím. Zara je síce mrcha ale deti nikdy nemieša do biznisu a riešenia sporov. Snaží sa vždy ísť priamo za danou osobou, nezasahovať do konfliktu medzi dvomi tretie nezúčastnené osoby. Ja som iná, mne je to jedno či ide o dieťa, starého či mladého človeka. Ak si dokážem cez daného človeka presadiť čo chcem idem potom. Je to rýchla a efektívna stratégia, vďaka ktorej dosiahnem vždy čo chcem. Preto mi to nesedí na Zaru, ona toho krpatého neuniesla. Nedokázala by to, nie potom ako mi hovorila, že si ju získal a je pod jej ochranou. Tomu malému by ani vlások na hlave neskrivila. 

"Okná v tvojom dome sú celé? Nejaký náznak cudzieho vniknutia?" opýtam sa Daniela, ktorý sa bojí o svoje dieťa. Aj keď by som najradšej odišla priamo domov, do postele ostávam tu a idem ponúknuť svoju  pomoc. Nerobím to ale kvôli Danielovi. Robím to pre seba. To dieťa niečo vie a ja ho potrebujem živé. Preto ho potrebujem nájsť ako prvá, dostať z neho čo najviac a potom ho vrátim jeho otcovi. 

"Všetko bez jediného škrabanca. Žiadne známky cudzieho vniknutia. Pes sa dostal až sem, tu sa pachová stopa po malom stratila. Pes sa obtočil viackrát okolo, kade išiel ale potom akoby sa malý vyparil." 

"Pošli mi jeho fotku." rozkážem mu. Otočím sa na Stevieho, ktorý pozorne sleduje celú situáciu. 

"Zvolaj chlapov, hneď!" zavelím a očkom pozriem na Charlesa, ktorý ma len pozoruje. Nemieša sa do môjho rozhodovania. Necháva ma veliť si svojím ľuďom, stojac pri mne, tak ako vždy. Na mojom telefóne pípne správa. Fotku malému rozpošlem každému môjmu chlapovi. Budú ho hľadať až kým ho nenájdu. 

"Daj mi aj tú bundu. Keby mám nejaké nové informácie tak sa ozvem." natiahnem sa k bunde, ktorú drží v ruke. Podá mi ju neisto a spýtavo sa na mňa pozrie. 

"Prečo mi pomáhaš Alina?" spýta sa ma potichu. 

"Ide o dieťa, to by trpieť nikdy nemalo." vyslovím z úst klamstvo, ktoré ho ale uspokojí a pohľadom sa mi poďakuje. Ak by bolo na mne a to dieťa by pre mňa nebolo dôležité, obišla by som policajné hliadky bez zastavenia. Tento svet je krutý, do neho by som deti priviesť nechcela. Od osemnástich rokov mám v tomto jasno. 

Dieťa nechcem ani ho mať nebudem. Nedokázala by som mu zabezpečiť život, ktorý by si zaslúžilo. Za žiadnych okolností by som mu nevedela dať to čo by potrebovalo najviac. Voľnosť, bezpečie a šťastie. Viem v akom prostredí som vyrastala. Strach, neustále cvičenia, streľby. Po dlhom premýšľaní som dospela k názoru, že takýto život pre svoje deti nechcem. Z tejto rodiny sa nevyvlečiem, neodpútam sa od nich, nie teraz, keď som na mieste hlavného bossa. Dieťa u mňa neprichádza do úvahy. Najprv mi to aj bolo ľúto, preplakala som nie jednu noc pre toto ťažké rozhodnutie. Teraz keď som staršia tak viem, že som sa rozhodla správne. Moje dieťa by pri mne trpelo a to nie je správne. Nedovolím aby ďalšia malá bytosť vyrastala v prostredí v akom ja. 

Príde po nás jeden z mužov, odvážajúc nás pred Danielov dom, kde na nás čakajú už aj ostatní. Vystúpim z auta, v tesnom mojom závese ide Charles. Postavím sa pred skupinu chlapov. Dvaja z nich majú psov, jeden nemecký ovčiak, druhý belgický ovčiak. Obaja sú čulí, pripravení na akciu. 

"Poslala som vám každému fotku dieťaťa, ktoré hľadáme. Volá sa Mateo, má päť rokov. Môže byť kdekoľvek, prehľadáte toto mesto od zákutia ku zákutiu. Nevynecháte ani jednu zaprášenú budovu. Budete ho hľadať až kým mi jeden z vás nezavolá, že ste ho našli. Nájdite ho a privezte mi ho ŽIVÉHO!!! Tomu dieťaťu nikto neublíži, inak sa postarám o váš koniec!" jednému z mužov, ktorý drží psa hodím jeho bundu nasiaknutú pachom malého.