Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

32.kapitola

Cesta k rodičom do domu prebehla v absolútnom tichu. Už som sa tešila, že nebude žiadna scéna ale to by nebola predsa moja sestra, ak by nezačala panikáriť presne dve ulica pred tou našou. 

Začalo to nevinne. Vrtela sa na sedadle, kúsala si nechty, pozerala sa von oknom a potom na mňa, stále preskakovala pohľadom medzi mnou a výhľadom. Jej nervózne správanie ma prinútilo dupnúť na brzdu a tým auto zastaviť uprostred cesty. 

"Ak sa okamžite neupokojíš tak ti jednu vrazím." zavrčím na ňu nepríjemne. Od včerajšieho večera mi žerie nervy. Až som prekvapená, že neušla v noci z môjho bytu a neukryla sa tam kde bola doteraz ukrytá pred okolitým svetom. 

"Ty to nechápeš!" zamrnčí nespokojne. 

"Môžeš si za to úplne sama. Schop sa a nerob tu zbytočnú drámu, ktorou ma len vytáčaš do nepríčetnosti. Teraz pochybujem, kto je z nás tá staršia, rozumnejšia sestra." posledné slová si zamrmlem pod nos ale viem, že ma počula. 

"Ty prestaň sa tu robiť tou najlepšou a bezchybnou!" ukáže na mňa prstom nervózne. 

"Nechápeš čo to pre mňa je. Som ich dcéra, budú sklamaní a plakať. Nerada vidím svojich rodičov plakať." 

"A to ti nevadilo, že na tvojom pohrebe, kde si mimochodom mŕtva ani nebola revali?" nadvihnem obočie s drzým úsmevom na perách. 

"To bola iná situácia." rozhodí rukami až mi skoro jednu vrazí. 

"V čom?" spýtam sa jej. "Hovor Zara,  nesmierne ma to zaujíma v čom to bola iná situácia. Och počkať. Už viem. Tam ťa oplakávali lebo si mysleli, že si mŕtva a teraz budú happy, že si živá. Počkať, ešte môže prísť spomínané sklamanie, že si sa skrývala. Tá všemohúca Zara, ktorá bola dokonalým príkladom pre všetkých zbabelo utiekla z boja a nedobojovala ho dokonca ako to naša rodina robí. Áno prepáč, v tom je tá situácia iná." ľahkomyseľne mávnem rukou pretáčajúc očami. Pretáčanie očí sa stane mojím zvykom pri nej a mojom novo objavenom bratovi. Už len mimo reč, dospela som k názoru že nebude od veci hodiť s ním ešte reč a vyjasniť si pár vecí, ktoré ostali nevypovedané.  

"Kedy sa z teba stala mrcha? Nebola si taká." prekvapene na mňa hľadí Zara, ktorá ma zjavne nespoznáva. Posledné roky sme si neboli blízke, ako celé naše detstvo. Nevedela kto v skutočnosti som, aká som. 

Trpko sa nad jej otázkou však zasmejem. Príde mi to vtipné. traja súrodenci, ktorí by mali držať spolu a predsa tak vzdialení. Jeden mŕtvy, druhý sa chcel urobiť mŕtvym a toho tretieho nik poriadne nepozná, pretože si všetci myslia, že som len malá princezná, ktorá je vychovávaná v hebkých perinkách. 

"Je smutné, že nepoznáš vlastnú sestru. Prekvapím ťa ale som silnejšia než si myslíš, mám väčšie gule ako chlapi v našom biznise. Som tou, ktorou všetci chcú byť, pretože som nemilosrdná. Nezaujíma ma či si moja rodina alebo nepriateľ, ak mi ublížiš, skončila si. Kým ty si si išla za svojimi cieľmi a snami ja som robila čo mi bolo nakázané. Dimitrij ma pripravoval aby som sa nenechala popáliť, urobil zo mňa to čo som teraz. Naučil ma to čo ty nikdy nebudeš mať, pretože si bola vždy zaslepená do seba a to do toho ako preberieš jedného dňa všetko po našom bratovi. Naučil ma trpezlivosti, obratnosti a odhadu na ľudí. Pobrala som od neho to čo ty nikdy nie, pretože si sa od neho nechcela učiť. 

Je to smutné, že si vždy stavala svoje potreby pred nami, ale doviedlo ťa to presne tam kde si chcela. Stojíš tu, úplne vyschnutá, vytrasená na kosť, pretože sa bojíš. Strach z teba urobí slabý článok, rýchlo sa necháš zabiť, pretože strach ťa bude pohlcovať. Ako aj teraz, bojíš sa postaviť sa pred rodičov a povedať im pravdu. Vieš, že budú sklamaní a to nechceš. Nie is na tom pocit zvyknutá. Hold vždy dokonalá Zara má predsa len nedokonalosti." myknem ramenami.