Nezastaviteľná |Charles Leclerc|

27.kapitola

Odtiahnem sa od neho a pozriem sa na jeho profil tváre. Pozerá sa dopredu, pred seba nespúšťa odtiaľ pohľad ani keď cíti ten môj intenzívny. To ticho mi naháňa strach. U Charlesa to znamená len dve. Pripravuje sa na veľmi dôležité oznámenie, ktoré ma vystrelí na mesiac alebo mi klamal a je pripravený mi povedať pravdu. Obávala som sa oboch. U neho je to vždy buď hop alebo trop, s tým, že v oboch prípadoch popadáte dych, zatieni vám to mozog a chvíľu netušíte či si robí srandu, alebo to čo vám práve povedal je pravda. 

"Charles." oslovím ho naliehavo. "Čo mi máš povedať?" opýtam sa ho zvedavo, ale v vzadu v hlase je počuť naliehavosť. Bojím sa, že mi klamal. Ak by mi niečo zatajil čo by mohlo byť dôležití ako by som reagovala? Teraz, keď sme spolu a mali by sme si povedať všetko? O tom vzťah je nie? Aby dvaja komunikovali a všetko spolu vyriešili.

"Dimitrij mi o tom hovoril." zamrmle potichu. 

"O čom ti hovoril?!" narovnám sa. Pustím ho a sadnem si na bok, tak aby som bola otočená celá na neho a videla mi do tváre. Sledujem ako sa tvári, ako si žmolí prsty v lone. Je nervózny o tom niet pochýb. 

"O ňom a Danielovi?" spýtam sa šeptom. Srdce sa mi po vyslovení tejto otázky stisne. Ak o tom vedel a po celú dobu nič nepovedal, tak... tak neviem čo urobím ale moja päsť na sto percent pristane na jeho rozkošnej tvári. 

"Nie." rýchlo zakrúti hlavou. "To by som ti už dávno povedal, ak by som o nich dvoch vedel. Daniela nikdy predo mnou nezmienil." 

"Tak čo si mi zatajil?" priamo sa ho opýtam. 

"Dimitrij, keď mal slabú chvíľu.. pfú, ťažko sa o tom hovorí takto." sklopí hlavu nadol medzi svoje ramená a pokrúti ňou do oboch strán. 

"Potrebujem aby si mi to povedal." potichu poviem. "Je pre mňa podstatný každý detail z minulosti. Prosím, nebudem sa hnevať, len mi to povedz." jemne sa ho dlaňou dotknem na ramene. Pri mojom dotyku sa uvoľní a prikývne. Hlavu zodvihne nahor, mojím smerom čím sa mi pozrie do očí. 

"Ako si čítala ten list zo strednej? Kde písal o tom, ako musí niesť ťarchu na svojich ramenách? Hovoril mi o tých dňoch, kedy sa rozhodoval medzi svojou slobodou a týmto životom. Zakaždým, keď mi o tom rozprával celý stŕpol, v očiach sa mi blýskali záblesky z minulosti a sklamanie. Na jednej strane ľutoval svojho rozhodnutia všetko po otcovi prebrať, ale na tej druhej strane? Vždy si uvedomoval, že ste jeho mladšie sestry a robí to pre vás a vaše bezpečie. Obetoval samého seba, svoj život, svoju dušu doslovne zapredal diablovi. Ako mladý ovládol celé podsvetie, každý sa mu klaňal, prechovávali k nemu rešpekt. Starší ho prijali, bol dokonalým vodcom a dominantným lídrom celej spoločnosti. Podmanil si každého, presne tak ako si to urobila ty keď si všetko prebrala. Lenže on to nechcel. Presne tak ako ty. Chcel žiť svoj život, cestovať, užívať si ženy, kluby, byť s priateľmi. To všetko opustil, zahodil to za seba, zatvoril za svojou minulosťou dvere a už ju neotváral. Zakaždým, keď sa na teba pozrel, nahol sa ku mne a neustále na teba pozerajúc mi šepol, že urobil správne rozhodnutie. Dodávala si mu silu a to si ani nevedela, že tvoj brat je nešťastný. Kvôli tebe robil všetko. Vzdal sa všetkého, len aby si bola v bezpečí. Videl v tebe anjela, ktorého bolo potrebné ochraňovať za každej situácie. Za každú cenu sa snažil aby si mala detstvo krásne, bezstarostné. Nič iné pre teba nechcel. Pomedzi to si ale spomenul na ten pocit slobody. Hovoril mi o ňom. Cítila sa ako vták, rozprestrel krídla a mohol letieť kam sa mu zachcelo. Povedal mi o svojich snoch. O tom jednom, kde čakal kedy dokončíš strednú školu a on si s tebou na tvojom plese zatancuje. Odprevadí ťa k oltáru s hlavou nahor a hrdosťou na svoju sestru. Jediné čo pre teba chcel bola budúcnosť, v ktorej by si žila ako princezná a mala chlapa, ktorý sa o teba postará a bude si ťa vážiť.