𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

1. Boží výtvor.

Boh sa na zemi cítil sám. Síce stvoril moria, rieky, púšte, hory, lúky, lesy ale stále mu tam niečo chýbalo. Živá prítomnosť. A tak stvoril zvieratá každého druhu. Vtáky, plazy, hmyz, cicavce, ryby, obojživelníky a tvory všetkých druhov. Lenže stále mu niečo chýbalo. Nevedel tomu prísť na kĺb. A tak stvoril tvora podobnému sebe - človeka.
Stvoril Adama z hliny a prachu. Stvoril Adama, aby mu bol spoločníkom a aby ho poslúchal. Adam v Rajskej záhrade bol uchvátený toľkými rôznymi krásami. Rozmanité ovocie, rôzne plody.
,Toľká krása.' - vravel si Adam.

Po nejakom čase sa ale Adamovi v Raji zaclilo. Chýbala mu spoločnosť. So zvieratami sa rozprávať nedalo, boli nemé. Okrem Boha sa nemal s kým porozprávať a bol zúfalý.
Boh si všimol jeho zármutku, a tak sa rozhodol stvoriť mu spoločníčku, Lilith. Bola stvorená zo samotného ohňa. Bola neskonale krásna. Jej ryšavé dlhé vlasy a krásne hnedé orieškové oči. Plné pery a pleť posiata pehami. Jej postava bola ako Venuša. Bola prenádherná. Hneď ako ju Boh zoznámil s Adamom, Adam bol unesený jej neskonalou krásou.
,,Adam, tu máš svoju družku, krásnu Lilith! V očiach si pozorujte svoje obrazy a v srdciach sa navzájom milujte! Ploďte a množte sa! Ty, Adam, po všetky svoje dni nasleduj Lilith a ty, Lilith, sa podčiňuj Adamovi!".
Lilith sa na svojho druha pozorne zadívala, ale nie tak pozorne ako sa Adam zadíval na Lilith.

Adam bol pohltený krásnou Lilith. Zadíval sa na jej odhalené ramená a krásne dlhé vlasy. Nič jej podobné nikdy nevidel.

Lilith sa Adamovi z dlane vytrhla a ostala zarazená. Adam sa na ňu nemohol vynadívať.
Zatvoril oči a po chvíli ich znova otvoril a pozrel sa smerom k Bohu.
,,Ďakujem Bože! Nemohol si vytvoriť nič krajšie, a nič krehkejšie! O sláva ti môj večný Bože!" Lilith sa zadívala na Adama a usmiala sa naňho. On sa celý rozžiaril a úsmev jej opätoval. Nemohol uveriť, že toto je skutočnosť. Že niečo také nádherné ako Lilith vôbec existuje.

Adam Lilith ukázal celý Ráj. Bola unesená toľkou krásou čo Boh vytvoril.
Adam ukázal na obzor a Lilith s údivom otvorila ústa.
,,Ó drahá Lilith, keby si mi prikázala, doniesol by som ti aj samotné slnko. Samotný kúsok tej horúcej planéty. Ó Lilith ako ťa ja zbožňujem. Dovoľ mi byť tvojou súčasťou prosím. Ó drahá Lilith..." Lilith ho iba počúvala a usmievala sa. Stále pokračovali v ceste.

S Adamom spolu boli skoro na všetkých miestach Raja. Lilith s údivom hľadela na to všetko čo im Boh ponúkol.

,,Ó drahá Lilith, bol som na miestach, kde nebol ani samotný stvoriteľ! Miesta plné rôznych kvetov a bohatého ovocia!"
Lilith iba prikývla a odtrhla si kúsok hrozna.
,,Chcela by si sa tam ísť pozrieť moja drahá?"
,,Možno, ale nie dnes."
,,Kedy budeš chcieť, najdrahšia Lilith." Adam ju objal ale Lilith sa mu z náruče vytrhla.
,,Nie, nie! Nechaj ma! Som veľmi unavená..." a ľahkými krokmi zamierila do húštiny.
Adam nevedel, čo má odpovedať, a tak ju len so zvesenou hlavou ticho následoval.
,,Adam nechaj ma, prosím ťa!"
,,Ale Lilith, moja nakrásnejšia Lilith, kedy sa uvidíme? Kedy?"
,,Zajtra!" prerušila ho Lilith rozčúlene a bežala do krovín.
Zaspala a zobudilo ju až štebotanie slavíkov.

Adam sa blížil k jej miestu s plným košíkom rôzneho ovocia, ktoré ešte za svitania pre svoju drahocennú Lilith natrhal.
,,Lilith!" ale odpovede svojej najdrahšej sa nedočkal.
Volal znova a znova lenže nič. Nahnevaný Adam sa vybral do krovín ale Lilith tam nenašiel.
,Čo sa s ňou mohlo stať?' uvažoval Adam.
,Asi sa vydala po neznámych cestičkách a zablúdila. Musím ju ísť hľadať.' povedal si Adam.

Adam blúdil a hlasno volal meno Lilith. Lenže všetko bolo márné. Lilith sa späť neozývala.

Nadišiel večer, nastala noc.

Adam v tme nemohol nájsť cestu späť a tak zaspal pod starým stromom.

Až keď sa ráno rozjasnilo, našiel cestu späť. Bežal a ešte ďaleko od prameňa a kričal meno Lilith.
,,Dobré ráno Lilith!" vydýchol a nemohol popadnúť vlastný dych.
,,Ešte nie! Ešte som sa neumyla!" Adam sa začudoval.
,,Kde si včera bola moja najkrajšia Lilith? Celý deň som volal tvoje meno v húštinách."
,,Včera? Včera som bola pri jazeru. Ale neprišiel si." nadýchla sa a Adam bol smutný a sklamaný.
,,Potom som behala s laňami a nakoniec som bola tak uchvátená spevom slavíkov, že som zostala do večera."
,,To je zvláštne. Som si istý, že som sa včera u jazera zastavil a nevidel som ťa tam. Kde si bola, že som ťa nenašiel?"
,,Čakala som na teba, ako tu tak tam, ale neukázal si sa." vyprskla Lilith.
Nieje možné, že by si Lilith nevšimol. Ale odmlčal sa a zmieril sa s tým.
,,Priniesol som ti krásne ovocie, nádherná Lilith."
,,Ešte nie! Neozdobila som si vlasy!" v Adamovi naozaj planul hnev.
,,A pre tvoje prekrásne vlasy som doniesol rovnako krásne kvetiny. Pokryté rannou rosou."
,,Ďakujem, ale mám. Počkaj, za chvíľu prídem." Adam čakal.
Zrazu sa pred ním zjavila Lilith vzplanutá ako plamienok. Skoro sa ani nedotýkala zeme.
,,Ó, to je zase to nádherné ovocie, čo som našla pred chyžkou." vykríkla Lilith.
,,Priniesol som ich z tých krásnych miest. Tam teraz pôjdeme, áno moja?"
,,Pôjdeme, ale dosť času!" pojedala Lilith ovocie.
Adam si sadol po ľavici Lilith a otvoril jej jeho srdce.
,,Lilith, si ty ale bezcitná! Cítim sa tak osamelý." Adam Lilith silno objal a pritlačil si ju na hruď. Lilith Adama odstrčila a s plačom vzdychala.
,,Adam objal si ma príliš hrubo a polámal si mi rebrá!" vzdychala Lilith.
Urazila sa a otočila sa Adamovi chrbátom. Adam cítil ľútosť a objal Lilith ako najnežnejšie vedel a zadíval sa jej do očí.
,,Lilith, život môj, odpusť mi a usmej sa prosím. Tvoj úsmev je to najkrajšie čo som kedy v Raji videl a nemôžem bez neho žiť. No tak, najkrajšia Lilith.".
Lilith si sadla a nastalo dlhé mlčanie.
,,Stvoril ťa Boh už dávno?" spýtala sa Lilith túžobne.
,,Áno krásavica moja."
,,Čo si robil v Raji?"
,,Blúdil som a hľadal som si k sebe podobného. Lenže som nikoho takého nenašiel."
,,Nenašiel si si k sebe podobného?" spýtala sa hravou hrou očí.
,,Nenašiel, a preto mi Boh stvoril teba. Aby sme boli spolu a aby sme boli šťastní."
,,Boh ma stvoril pre teba?" a Lilith sa hlasno rozosmiala. Adama to ranilo.
Potom zlomene odpovedal.
,,Áno Lilith. Boh ťa stvoril pre mňa a keby niet teba utápam sa v žiaľe a keby nás teraz Boh počúval, nebol by rád."
rozpovedal Adam koktavo.
Smiech Lilith neutíchal, až kým nepočula meno Božie a nespamätala sa.
,,Ale Adam, prečo plačeš? Čo som k tebe nebola vždy dobrá?" a pohladila Adama po tvári.
Nekonečná neha zaplavila Adamovo srdce a on bol znova veselý.