𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

3. Jeho trpezlivosť je u konca.

,,Ó! Toľko krásnych drahokamov! A aké sú farebné a prekrásne!"
,,Drahokamy? Tak sa im hovorí? Odkiaľ to vieš?" začudoval sa Adam.
,,Áno, drahokamy. A proste to viem. Oh Adam miláčik môj, poď ku mne nech ťa pobozkám! Ty si taký dobrý!" Lilith už nedokázala potlačiť svoju radosť, pustila mačku a pobozkala Adama na čelo.
Adam sa naprosto prestal ovládať. Skočil Lilith k nohám a zazeral na ňu.
Ona si v košíku hrala s drahokamami. Vyberala ich a znova ich dávala späť do košíka.
,,Oh aké sú nádherné. Zelené zafíry a červené rubíny! O a tie smaragdy! Prenádherné diamanty!"
Lilith ich zobrala z košíka a sypala si ich do vlasov.
Lilith sedela pod granátovou jabloňou a mesačný svit jej svietil cez tvár. Adamove srdce sa trepotalo ako papagáj v klietke. Div mu nešlo z hrude vyskočiť.
,,Lilith, ničím nenapodobiteľná Lilith, si múdra. Povedz mi, čo je to za cit, že mám nutkanie bozkávať cestu, po ktorej chodíš? Mám chuť ti vydláždiť cestu, po ktorej pôjdeš. Samotné slnko by som ti dal, len aby si bola šťastná."
Lilith počúvala Adama a na jej perách sa vykúzlil úsmev.
,,Láska je to, Adam! Hovorí sa tomu láska."
,,Láska? Odkiaľ to vieš?" Adam sa nestačil diviť, koľko vedomostí a vecí Lilith vie a on o nich doposiaľ ani len nepočul.
,,Už dávno to viem, Adam."
,,Láska. Áno, Boh povedal : ,Milujte sa navzájom.', a áno, ja ťa milujem Lilith. Nekonečne ťa milujem!" povzdychol si.
,,A ako ťa môžem nemilovať? Si spanilá a pôvabná, pôvabná, stotisíckrát pôvabná!
Teraz už viem, že láska je dušou všetkých vecí. To láska vnuká vtáčím hrdielkám sladký ševel vánkov a prameňov. To láska spôsobuje, že cesty, ktorými si prešla, mi voňajú klinčekom a majoránom.
Vieš, Lilith, búrka a zdvihnuté more, ktoré bičuje skaly zeme vlnami ako hory, je slabšia a bezmocnejšia ako moja láska, ktorá neodvolateľne porúča, aby som ti kľačal pri nohách a rozplýval sa v mlčaní.
Chcem ťa celú pokryť svojimi bozkami a pri tom bozkávaní zoslabnúť a zaniknúť. Ó, ako veľmi milujem tvoje obočie, pekná moja, vytúžená Lilith.
Tvoje obočie je oblúk podobný dúhe. Týmto oblúkom ako dúhou preklenulo tvoje obočie oblohu tvojich zrakov.
Na oblohe tvojich zrakov vidím mliečne dráhy, v ktorých horí požiarom nespočetných sĺnc.
Tvoje oči rozhorené nespočetnými slnkami spaľujú moju dušu, zžehujú moju dušu. Kiež zabudnem sám na seba pri pohľade do tvojich očí! Kiež zabudnem na celý raj, pozerajúc sa v tvojich očiach!"

A bozkával Lilith na oči, riasy a aj obočie.
Lilith ostávala ľahostajná voči Adamovému láskaniu. Premýšľala.
,,Adam? Čo je na tamtej strane od Raja?"
,,Tam? Tam je peklo! Chudé a pusté! Nech zhnije peklo! Oh Lilith ako ja milujem tvoju šiju. Tvoja šija je vznosná a biela, vznosnejšia a belšia ako brezy, ktorých nežné jemné kmene stoja pri bránach raja." a Lilith mu s úsmevom v očiach nastavila svoju šiju a Adam ju túžebne bozkával.
,,Adam? Kto žije na Zemi?"
,,Tam žije diabol, Lilith. Nech zhnije aj diabol! Milujem tvoje ústa Lilith. Tvoje ústa sú zázraky Raja Lilith..."
,,Adam kto je to... Diabol?" prerušila Lilith Adamovo vrúcne vyznávanie.
,,Je to protivník Boha. Býval ohnivým anjelom, bol múdry a krásny, povstal však proti Bohu, chcel sa mu rovnať. A Boh ho potrestal. Zvrhol ho z neba dole aj s jeho druhmi a naveky ich preklial. Nech sú prekliaty!" a znova pokračoval.
,,Ja milujem tvoje ústa. Nektár nevyčerpateľných bezodných pôvabov a nepomenovateľných slastí sú tvoje ústa, z ktorých zlatá včela pripravuje najsladší med.
Tvoj jazyk pozná láskyplné piesne všetkých slávikov a sladší ako štebotanie všetkých vtákov je tvoj jazyk. V jedinom presladkom pobozkaní tvojich pier vychutnám celý raj, v jednom jedinom bozku tvojich pier plnú ochutnám celú večnosť..." Adam sa chystal Lilith pobozkať na pery, no ona ho prudko odstrčila. Adam padol k zemi.
,,Chce sa mi spať!" povedala rázne Lilith.
,,Zajtra ma čakaj na brehu jazera." a krokmi ľahkými ako vánok sa presunula do hlbín lesa. Adam sledoval Lilith ako sa vzďaľuje prižmúreným okom.

Ráno sa Adam vzbudil a ako otvoril oči, myslel si že je vo sne. Lilith nezbadal. Znova zatvoril a otvoril oči, no Lilith nikde.
Spomenul si na posledné slová Lilith.
Čo najrýchlejšie bežal k jazeru, no Lilith nenašiel. Ľahol si do trávy a zatvoril oči, aby o Lilith aspoň sníval.

S každým srnčím krokom sa mu rozbúšilo srdce, každý závan vetra, rozhojdávajúce krovje, mu rozpútalo v srdci búrku. Netrpezlivo tak čakal, kým slnko zapadlo --- a Lilith neprišla.

Počul šelest v pobrežnom rákosí a myslel, že tam stená niečie srdce.
Chvatne vstal, odrezal trstinu, vyvŕtal v jeho stvole dva otvory a začal hrať.
Nebola to hra. To sama Adamova vášnivá láska po kvapkách tryskala z otvorov v rákosovom steble, menila sa na slzy a túžbu, na túžbu a trýzeň.

A on spieval:

"Lilith, ach Lilith, ty môj osud,

čím je mi nesmrteľnosť bez teba?

Ty si raj rozkoše, Lilith,

raj zázrakov a pôvabov.

Si sen, si kúzlo a mámenie, Lilith,

si neochutnané tajomstvo, Lilith,

si slnečný prameň, Lilith,

slnečný prameň trýzne aj oživenie,

si nepremožiteľná žena, Lilith,

Lilith, večná Lilith...!"

Celú noc Adam blúdil po Raji, no Lilith nenašiel. Na druhý deň blúdil taktiež, ale nič. Po jeho vytúženej Lilith ani stopy.

Adam sa rozhodol, až Lilith uvidí, že jej vážnymi slovami dohovorí, hrubo ju vyčiní, ba dokonca jej pohrozí Božím menom. Tak bola už zmučená Adamova duša, tak strašne bola zmučená.

Za večerných červánkov sa náhle Lilith vynorila z krovia s tisícerými zvodmi, so všetkými nádhernými pôvabmi svojho tela.

Adam sa k nej vrhol ako tiger na svoju korisť a ba dokonca aj zabudol, čo chcel Lilith predtým povedať.
A uvidel, že Lilith rýchlo a svižne beží za krútiacim sa, lesklým čiernym hadom a nespúšťa z neho oka.
Adam za ňou volal, čo mal síl.
,,Lilith kam to bežíš? Stoj!"
,,Čo ti je po tom kam idem? Prečo ma neustále prenasleduješ? zakričala Lilith nahnevane.
,,Čo mi je po tom? Však Boh si prial aby som ťa nasledoval a ty aby si ma poslúchala!" kričal za ňou Adam.
,,Ja teba že mám počúvať? Kto si, kto? Zmiz mi z očí, hrubá hruda hliny!" pohŕdavo volala Lilith, ako plameň sa mihla vzduchom, a nebolo jej.

Adamova trpezlivosť bola u konca. Vydal sa tak rovno k Bohu, aby si posťažoval.