𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

8. Rozhodnutie osudu.

,,Lucifer?" na volanie jeho mena sa obzrel.
,,Čo je tamto na pravo?"
,,Tam?" ukázal.
,,To je zatratenie, Lilith. Tam sa dostanú iba tí najhorší z najhorších. Duše, ktoré sú tam uveznené, už pravdepodobne nikdy nespatria svetlo. Prečo sa pýtaš?" a pohladil ma po ryšavých vlasoch.
,,Len tak... Môžme už ísť?" spýtala som sa.
,,Samozrejme." prikývol a viedol ma z tochto čudesného miesta preč. Cítila som sa tu naozaj čudne. Priam nepríjemne.

Znova sme šli dlhou cestou a napadlo ma, prečo neletíme? Ale nepýtala som sa nahlas.

Nechápala som, prečo ma tam Lucifer vzal. Ale ako predtým, nahlas som sa nespýtala.
Lucifer mi ukázal moju komnatu. Bola... No aká asi? Prekrásna. Ako inak. Ako pre kráľovnú. Cítila som sa pri ňom ako naozajstná kráľovná. Bolo to úplne iné ako s Adamom.
,,Páči sa ti?" prikývla som a skočila som do posteľe. Rozprestrela som sa a pozerala som sa do stropu.
Lucifer si ku mne priľahol a bozkával ma na pery.
Nechala som ho. Bol pre mňa príťažlivejší ako Adam. Vedel čo chcel a dostal to. Vždy.

Milovali sme sa a do izby niekto vtrhol. Lucifer sa neodtiahol, a ani sa mu nečudujem.
,,Môj pane." povedal nejaký neznámy hlas koktavo.
Lucifer prevrátil očami a zodvihol sa. Upravil sa a čakal, čo mu daná osoba povie.
Zodvihla som sa, a zazrela som celkom pohľadného mladého chlapca. Okolo pása mal iba opásanú nejakú handru, inak bol polonahý. Bol to hádam chlapec...
,,Čo je také dôležité, že ma musíš práve teraz vyrušovať, keď tu mám návštevu?" sykol Lucifer podráždene.
,,Áno viem, môj pane a mrzí ma to. Ale toto nepočká. Musíte ísť dole. Máte schôdzu s..." keď ma zazrel, odmlčal sa a Lucifer prikývol.
Chlapec sa otočil a odišiel. Dvere za sebou zatvoril. Na jeho chrbáte som zazrela dve veľké jazvy od seba vzdialené asi pätnásť centimetrov.
,,Čo to mal na chrbte?" spýtala som sa Lucifera, kým si zapínal bielu košeľu na gombíky.
,,Jazvy od krídiel. Keď ho zvrhli z neba, krídla mu usekli." prikývla som.
,,Musím ísť. Spoločnosť ti bude venovať hocikto, ktorému tu o ňu povieš. Maj sa." a venoval mi bozk na líce a vyparil sa ako ranná hmla, keď výjde slnko.
Povzdychla som sa a vyvalila som sa späť do mäkkej posteľe. Bola som unavená a potrebovala som si odpočinúť.

Zobudil ma až hrozný sen, ktorý sa mi v ten deň prisnil.

Bol to sen, v ktorom som počula hrozné veci. Ľudský nárek a ako ma prosia, aby som ich zachránila.
Nemohla som. A ani neviem, či som chcela. Čo by mi povedal Lucifer? Nemôžem toto robiť poza jeho chrbát. Ale premohla ma túžba, pomôcť týmto trápiacim sa dušiam.
Ako som sa rozhodla pomôcť im, zniesol sa predomnou Lucifer s nahnevanou tvárou. Vztiahol na mňa ruku a uhodil ma. Padla som na Zem a pozerala sa do jeho čiernych očí.
,,Poslednýkrát ťa tu vidím, Lilith." povedal rozhnevane a vyparil sa.

Vzbudila som sa a prerývane som dýchala. Stále v rovnakej izbe a v rovnakej posteli. Pretrela som si čelo dlaňou a postavila som sa z posteľe. Akosi čudne ma bolela hlava. Ako nikdy predtým.
Vyšla som na chodbu, ktorá sa ani trocha nezmenila. Prekvapivo.
Obzrela som sa na obe strany a vydala som sa do siene s trónom, kde sme už predtým s Luciferom boli.
Počula som hlasy. Zašla som za roh a počúvala som. Nespoznala som tento neznámy hrubý hlas.
,,Zobral si si tu k sebe smrteľníčku? Si blázon, Lucifer." počula som usrknutie nejakej neznámej tekutiny.
,,Nebude už viac nesmrteľná." tento hlas som spoznala. Patril Luciferovi.
,,Postupom času." dopovedal a znova som počula rovnaké usrknutie, ako predtým.
,,Nuž dobre..." ten istý muž sa teraz postavil. Odskočila som ešte viac za roh.
,,Ako myslíš, Lucifer. Ale neradil by som ti to. Dokázala zradiť toho svojho snúbenca, dokáže zradiť aj teba." zvraštila som obočie a naďalej som počúvala.
,,Nemyslím si." odpovedal Lucifer a bolo počuť nejaké slabé šuštenie.
,,Ako myslíš. Maj sa." počula som potľapnutie a kroky smerom ku mne.
Skryla som sa úplne do rohu a dostala som strach. Muž, ktorý kráčal mal taktiež krídla, len biele. Bol to tuším nejaký Luciferom spoločník. Našťastie si ma nevšimol.
Lenže som počula ďalšie kroky. Tie museli patriť Luciferovi.
Prešiel cez "trám" oblúka a pozrel sa mojím smerom.
,,Lilith. Už si hore? Spala si dlho." zdedukoval.
Rozbehla som sa k nemu a objala som ho. Moja útla postava bola oproti tej jeho úplne malinká.
,,Lucifer mala som hrozný sen." zašeptala som mu do hrude. Musel ostať zarazený. Manipulácia.
,,To nič." pohladil ma po vlasoch a ja som sa nenápadne usmiala.
,,Rozmýšľal som..." povedal a ja som sa odtiahla, aby som mu videla do tváre.
,,Vieš, doteraz ma žiadna... Žena neokúzlila ako ty. A asi tušíš, že ťa začínam brať ako rovnocennú, Lilith." sklonila som hlavu a musela som sa usmiať.
,,A tak som sa rozhodol, že ti darujem polovicu svojej ríše.
Budeme vládnuť spoločne. Zatrateniu a peklu. Budeš rozhodovať o osudu ľudských duší. Čo hovoríš?" dúfal v pozitívnu reakciu. Nebudem klamať, zaradovala som sa. Po tomto som predsa túžila. Moc. Mať kontrolu nad sebou samou a teraz budem mať kontrolu aj nad ostatnými.
,,Ja... Neviem čo povedať Lucifer." predstierala som obrovskú vďačnosť a vrhla som sa mu do náručia. Bol šťastný, že som šťastná ja. Predsa len majú s Adamom niečo spoločného.

Ešte v ten deň má Lucifer znova zobral do oného Očistca za ostatnými démonmi, aby im Lucifer oznámil, že tu majú novú panovníčku jednej z troch ríší. Všetci sa na seba čudno pozreli a nakoniec pokorne prikývli. Lucifer mal nad nimi asi najväčšiu moc.

,,Tak vidíš kráska." povedal Lucifer s úsmevom.
,,Samozrejme súhlasia. Každý musí súhlasiť s mojimi návrhmi." uškrnul a objal ma okolo pása. Odfrkla som si ale nedala som na sebe nič poznať.

Čas plynul, a Lilith naďalej rozhodovala o osude mŕtvych. Či pôjdu do zatratenia, pekla alebo ich nechá napokoji. Čas s ňou spravil veľa nových vecí. Zmenila sa na ešte viac bezcitnú ako bola predtým. Jej podoba sa každým dňom menila na hroznejšiu a ona to zaznamenávala, ale páčilo sa jej to.
Jej zmeny sa jej páčili a Lucifer bol spokojný. Predsa len, toto chcel.