𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

28. Odraz.

,,Klamala si mi?!" spýtal sa, keď sme boli sami.
,,Lucifer ja..."
,,No čo? Čo ty? Vieš čo? Ja neviem, čo ti mám na to povedať. Jasné, že som to vedel, ale čakal som od teba pravdu."
,,Necháš ma to konečne vysvetliť?!" zvýšila som hlas. On sa pozrel vyľakane, no konečne bol ticho.
,,Tam dole som si ho mala vziať. A áno, zamilovala som sa. Ale nemohla som byť stále iba sama. Ty spíš s každou." povedala som napokon. To ho zarazilo.
,,Ja? No dovoľ." povedal a upravil si kravatu.
,,Áno. Si myslíš, že som sprostá? Myslíš si, že si myslím, že si tu bol celý čas sám a čakáš iba na mňa? Hah. Lucifer, ja som nespadla z mesiaca." povedala som a on sa poobzeral dookola.
,,Do toho ťa nič." povedal. Ja som sa zasmiala.
,,A ani teba do MOJICH vecí nie." povedala som a prekrížila som si ruky na prsiach.
,,Pozor na jazyk. Môžem ťa kedykoľvek odtiaľto poslať na iné, nepekné miesto. Viem, čo si tam na Zemi stvárala."
,,Skús to." povedala som a odišla som.

Popravde som sa Lucifera nebála. Vedela som, že by toho nebol schopný.
Predsa len ho mám omotaného okolo prsta. Ako rybu na udici.

S Luciferom som sa príliš nerozprávala. Iba keď to bolo nezbytné.
Ani s Klausom. Popravde, nevedela som, čo s ním je. Ale mala som predtuchu, že ak sa niečo zlé stane, dozviem sa to včas a budem môcť zakročiť. Lenže som nevedela, či to je pravda.

Ale áno, bola. Zistila som to, keď šiel Lucifer za niekoho osud rozhodovať. Prečo inak by tam chodil, ak nie kvôli Klausovi? Chodí tam iba za výnimočných situácii, a to ona je. Chce Klausa poslať do zatratenia osobne v jeho mene.
To som nemohla dopustiť.
Prišla som tam práve včas.
,,Lucifer!" vykríkla som za letu, keď Klaus stál pred Luciferom a čakal na svoj rozsudok.
Lucifer pretočil očami.
,,To snáď nemyslíš vážne. Už som to mal na jazyku."
,,Čo mal na jazyku?" spýtal sa ma zmätene Klaus.
,,Lucifer prosím nerob to. Nechaj ho v pekle len ho neposielaj tam!"
,,O čom to do riti rozprávaš?!" zvýšil hlas Klaus.
,,Chce ťa poslať do zatratenia!!" zakričala som a nastalo dlhé, hrobové ticho.
,,Niečo také vôbec existuje?" spýtal sa Klaus ironicky.
,,Áno, môj milý. Existuje." povedal Lucifer otrávene a otočil sa ku mne.
,,Nenechám ho v mojej ríši a dohovoril som." okamžite ma napadla jedna vec.
Vrhla som sa Luciferovi okolo krku a prosila som ho.
Keď ani to nezaberalo, odtiahla som sa z jeho krku a pobozkala som ho na pery.
Klaus na nás hľadel veľmi zmätene.
Keď sme sa po istej... Dlhšej dobe od seba odtiahli, Lucifer na mňa zazeral ako na blázna.
,,To teda pozerám." povedal napokon.
Klaus si odkašľal.
Odtiahli sme sa od seba a ja som sa obšívala. Lucifer si napravil kravatu.
,,Dobre teda. Ale ak niečo vyvedieš..." povedal Lucifer výhražne.
,,Nič nevyvedie." povedala som a prísne som sa na Klausa pozrela. Ten odsúhlasili a Lucifer prikývol. No stále naňho pozeral... Nedôveryhodne.

Lucifer sa stále okolo mňa motal. Asi kvôli tej puse.
Neviem, čo to s ním spravilo.
Klaus sa mi vyhýbal, i keď som sa s ním o tom chcela porozprávať.
Super. Jeden dolieza a k tomu druhému sa nesmiem ani priblížiť. Ale tak ak bude Klaus niečo potrebovať, tak dolezie.
A tak sa aj stalo.

Raz keď som sedela na tróne, proste som sa neskutočne nudila, Klaus naozaj prišiel.
Dvaja démoni ho predomňa predhodili ako špinavého psa.
On sa pozbieral zo zeme a ja som démonov poslala preč.
,,Hah. Máš naozaj bohovskú ochranu." prikývla som.
,,Počuj, hodlám sa niečo urobiť a nebude sa ti to páčiť. Ale chcem sa rozlúčiť.
Lilith ja..."
,,Mlč prosím ťa. Čo chceš urobiť?" spýtala som sa podráždene.
,,Vydám sa Luciferovi a poviem mu, aby ma poslal do zatratenia." zasmiala som sa.
,,Kvôli mne by to neurobil. Vie, že by ma stratil nadobro."
,,Ani pre toto?" spýtal sa a vybral z kapsy...
,,Azraelova čepeľ!" vykríkla som a postavila som sa.
,,Odkiaľ ju máš?!" spýtala som sa nevrlo.
,,To je jedno. Kvôli nej to spraví, čo?" spýtal sa s úsmevom a rozbehol sa k dverám.
,,Chyťte ho!" zvolala som a démoni sa za ním vydali a prenasledovali ho po celej ríši.
Bežala som za Luciferom, ale už bolo neskoro.
Čepeľ si v svojich rukách prezeral.
,,Prečo si to spravil!! Mohli sme ju získať a nechať ho tu!"
,,Aj tak mi liezol na nervy a Azraelova čepeľ nemá čo v rukách smrteľníka robiť." povedal a čepeľ si schoval do saka.
Rozbehla som sa k nemu a dala som mu facku.
Chytil sa za čeľusť a pozeral sa na mňa vydesene.
,,Lilith?" spýtal sa a pozeral sa na moju tvár.
,,Čo je?" chytila som sa za tvár a cítila som... Čo to je?
Vybrala som mu čepeľ zo saka a pozerala som sa do jej odrazu.
,,Čo to je!" vykríkla som a pustila som čepeľ na zem.
Chytila som sa za tváre a tie boli horúce.
,,Musíš sa ukľudniť, dobre?" chytil ma za ruku a ja som sa trocha zkľudnila. Konečne som cítila úľavu.
,,Čo to bolo?" pustila som sa ho a chytila som sa opäť za tváre. Už boli chladné.
Chvíľu rozmýšľal, čo povedať.
,,Ja neviem..." povedal napokon.

,,Musíš ho vrátiť späť, Lucifer." povedala som pri stole. Bol to dlhý stôl s niekoľkými chodmi.
Na jednom konci sedel Lucifer a na druhom ja.
,,To nejde." povedal a dal si do úst sústo mäsa. Toto jedlo aj tak nieje skutočné.
,,Si pán pekla. Nehovor mi, že to nejde!" zvýšila som hlas.
,,Niektoré veci proste nejdú." povedal a napil sa vína.
,,Ty dokážeš všetko!" povedala som a postavila som sa. Buchla som päsťami do stola.
Pohár položil na stôl a založil si ruky.
,,Pokúsim sa." povedal ľahostajne.
,,V to dúfam." povedala som a odišla som od stola do izby.
Že ,pokúsim sa,'. No budeš musieť.
Inak budem musieť zakročiť sama. Nejak by som to možno dokázala. Nemám síce také schopnosti ako Lucifer, ale pomalými krôčikmi sa k tomu blížim. Možno raz budem silnejšia ako on a nebudú sa klaňať jemu, ale mne.
Pomyslela som si.