𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

31. Únos.

,,Prečo doliezaš za tým... Človekom?" spýtala som sa ho, keď si čistil topánku, na ktorú som mu NEomylom stúpla.
,,Lilith nemám ti čo vysvetľovať. Ty si taktiež mala toho hybrida."
,,Ale ja som trucovala. Ty si nemal prečo trucovať." povedala som a on sa vystrel.
,,Nieje to jedno? Bola si preč asi sto rokov
a na zemi som veľa času nestrávil. Tak čo je tvoj problém?"
,,Že si mi to ani nepovedal."
,,Ty si mi o tom hybridovi snáď povedala ihneď?"
,,Aj tak si to vedel. Bol si v podobe psa, Apolla. Zdalo sa mi to podozrivé." povedala som a on sa usmial.
,,Nejak som ťa musel skontrolovať."
,,A ty predsa neklameš."
,,Neklamal som. Len som ti to nepovedal, to je rozdiel." povedal a odišiel za Chloe. Nahnevane som odišla.
Ako som sa tak prechádzala ulicami, rozmýšľala som.
Má vôbec zmysel Lucifera prosiť o niečo, čo možno naozaj nedokáže? Ale musí. Veď je Kráľ Pekla.
Zavrtela som hlavou a kráčala som ďalej.

Počula som pred sebou povedomý smiech a zodvihla som hlavu.
To snáď nie.
Ako to je možné?
Klaus, Elijah, Rebekah a nejaká mladá slečna. Ja mám halucinácie. Veď Lucifer ho poslal...
Keď prechádzali okolo mňa snažila som sa im vyhnúť, čož sa mi príliš nepodarilo. Keď som myslela, že som vedľa nich prešla bez povšimnutia, tak som sa sakramentsky mýlila.
,,Počkajte... Lilith?" prihovoril sa mi Klaus a ja som sa otočila.
,,Ahoj." pozdravila som a chcela som ísť ďalej.
,,Počkaj. Čo ty tu robíš? Ja som myslel, že do sveta ľudí už sa nevrátiš."
,,Mám tu niečo dôležité." povedala som a pozerala som sa všade možne, len nie na nich.
,,Oci kto to je?" spýtala sa tá slečna.
To snáď nie. To už je toľko?
,,To je Lilith. Ona..."
,,Stará priateľka." povedala Rebekah a všetci sa na ňu otočili. Elijah zodvihol obočie a chytil sa za čelo.

Klaus:
Nechcel som sa k tomu vyjadrovať a iba som prikývol.
,,Čože? A ako to, že som ju teda nikdy nevidela a ani som o nej nepočula?"
,,Mala... Povinnosti." ona zavrtela hlavou. Elijah s Rebekah sa na seba nervózne pozreli a obaja sa zároveň poškriabali na zátylku.

Lilith:
,,No myslím, že by sme už mali ísť." povedala Rebekah a ja som sa na ňu pozrela. Prečo sa na mňa pozerajú tak odmerane? Ja som predsa nič neurobila! To predsa Niklaus.
,,Dobrý nápad." povedal Elijah a ten sa na mňa pre zmenu ani nepozrel.
Začali šúchať nohami a posúvať sa vpred.
,,Tak ahoj." povedal Klaus a kráčali preč.
Ostala som tam stáť a otočila som sa.
Bola som nahnevaná. A Lucifer mi nič nepovedal.

Šla som za ním a samozrejme sa ponevieral s detektívkou.
,,Lucifer máš mi čo vysvetľovať. Ale budem EŠTE taká dobrá a nebudem to vysvetľovať tu pred Paní Detektívkou."
,,Už nie som Paní. Som rozvedená." ešte si ma dovoľuje opravovať?
,,To je jedno. Lucifer?" zdôraznila som jeho meno on sa otočil na Chloe.
,,Dáš nám minútku, detektívka?" ona prikývla a šla na iné miesto.
,,No čo?" spýtal sa.
,,Ty si Klausa do zatratenia neposlal. Celý čas je tu! Na zemi! A ty si mi to celý čas tajil! Ja ťa asi zabijem!" kričala som a búchala som mu päsťami do hrude. On ma akoby nič odsunul na bok.
,,Ukľudni sa, Lilith." povedal a držal ma za obe ruky. Nemalo zmysel bojovať.
,,Si úplne retardovaný? Vrátiť mŕtveho späť na zem? Vieš čo to môže rozpútať?" spýtala som sa a on sa zasmial.
,,Je mi to jedno. Chcel za svojou dcérou a tak som mu to splnil. On ti aj tak klamal, Lilith. Vôbec nechcel ísť do zatratenia, len to na teba hral. Si hlúpa a neskutočne si zmäkla." povedal a odišiel. Pritom si ešte odfrkol.
,,Uvidíme kto zmäkol!" zakričala som späť.

Už v ten moment sa mi vyrojilo pár nápadov.

Lucifer:
Čo jej na tom tak záleží? Šak hádam chcela, aby bol jej milovaný šťastný. A zrazu by ho radšej videla v zatratení. Prestávam tomuto všetkému rozumieť.
Začal mi zvoniť telefón.
Oh. Detektívka.
,,Ahoj Detektívka." povedal som tradične s úsmevom, no počul som plač. Detektívov plač.
,,Lucifer." to bolo jediné, čo dokázala Chloe povedať.
,,Detektívka?!" ozval som sa do telefónu, keď sa neozývala.
Na druhej strane začalo niečo šušťať a hovor prevzal niekto iný.
,,Ahoj Lucifer." to si snáď robí srandu.
,,Lilith nerob hlúposti! Zbláznila si sa?! Čo robíš?!" kričal som.
,,Nudím sa a taktiež ti dokazujem tú svoju... Ako si to nazval? Vymäknutosť?" nadýchol som sa a zastal som. Musel som sa chytiť za čelo a rozmýšľať, čo jej povedať aby som ju nejako nevyprovokoval.
,,Dobre. Pozri sa, ja som to tak predsa nemyslel." povedal som a ona sa zasmiala.
,,Mňa to nezaujíma. Detektívka Deckerová ti posiela sladké bozky na rozlúčku. Papapa." povedala a položila. Telefón som upustil na zem a naštval som sa. Toto bola od nej posledná kvapka. Už jej musím ukázať, kam patrí a kde je hranica.

Myslel som si, že nájsť ich bude ľahké. Ale už som z toho šalel. Nedokázal som ich nájsť.
Prišiel som do Luxu, kde bol môj brat inak nikto. Už bolo neskoro v noci.
,,Luci! Čo tu robíš! Vieš kto je na Zemi?! Ako si to mohol dopustiť vypustiť také zlo na planétu zemskú?!" spýtal sa a ja som rukou ukázal gesto, aby bol ticho.
,,Viem. Potrebujem tvoju pomoc. Ona uniesla Chloe." povedal som a Amenadiel pregĺgol a prikývol. Veril som, že spolu s bratom ju nájdeme.

Do Božieho rána sme hľadali, ale nič sme nenašli.
Možno polícia... Počkať! Ja som naozaj mimo... Veď polícia ju môže nájsť podľa toho telefónu! Ak ho už Lilith nezničila. Mal som tam ísť ihneď, bože. Možno som moju jedinú šancu nájsť Detektívku úplne zbytočne premrhal tým, že som nerozmýšľal ako pravý detektív. Jasné, som len konzultant. Nemôžem sa rovnať Chloe. Musím sa začať správať ako ona. Ísť za stopami. Prečo ma to nenapadlo skôr?

Šiel som na stanicu, kde všetci sedeli za stolom ako každý deň.
,,Debil! Teda... Daniel! Nie prepáč naozaj! Potrebujem pomoc! Chloe je unesená!" vysypal som na Daniela a ten sa na mňa pozeral ako teľa na nové vráta.