𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

11. Neuveriteľné.

20.9.1920:
Milý denníček, o dva dni budem stáť pri oltári naproti Niklausovi a hovoriť mu svoje áno. Všetko na svadbu je pripravené. Šaty sú ušité už od môjho narodenia a veno dostanem až po svadbe.
Mama bola neskutočne nervózna. Stále len histerizovala okolo svadby. Otcovi to liezlo na nervy. Samozrejme, že treba robiť prípravy, ale to čo stvárala mama bolo neuveriteľné.
Navštevovala ma aj rodina Mikaelsonovcov. Hlavne Rebekah. Tá sa tešila ako malé dieťa, ako keby sa mala vydávať ona a nie ja. Iba som krútila hlavou.
Elijah sa občas zastavil taktiež, no len si s otcom zapálil cigaretu a potom odišiel.
Ostatný z Klausovej rodiny sa nezaujímali. Iným by to pripadalo čudné, že kde asi majú rodičov, ale ja som si dala dve a dve dokopy. Sú to pôvodný upíri takže rodičia asi nebudú k dispozícii.
Ale jedna vec mi nedala spávať. Ako to Niklaus vyrieši? Ako vyrieši to, že on nikdy nestárne a ja som len obyčajný smrteľník? Možno chce so mnou utiecť. Ale on nevie, že ja viem ich tajomstvo. Bude to chcieť uhrať, ovládať ma v jeho prospech. Ale nevyjde mu to. Nie u mňa.

Dnes je deň neobvykle slnečný. V septembri už zvykne pršať a byť sychravo, no dnes sa počasie vybralo. Tých dvadsaťpäť stupňov byť mohlo.
Lenže Lily si aj tak okolo ramien prehodila kabát, aby pred svadbou nenachladla.
Bol štvrtok, a Lily práve šla zo školy. Zo strednej dievčenskej školy pre dievčatá, ktoré sa učia slušnému správaniu. Už robila posledný ročník. Aj keď bude manželkou, chcela študovať. Pravidlá typu: Ženy musia byť doma. Upratovať, variť a starať sa o deti, nepočúvala.
I keď rodičia vraveli, ak bude takto ďalej pokračovať, Niklaus ju pustí k vode. A čo ju po ňom? Ak sa mu nebude páčiť, tak nech sa drží od nej ďalej. Bude od neho vyžadovať rešpekt. Nieje hocijaká slúžka, ako v tejto dobe ženy sú.
Ženy nesmú pracovať, ani študovať. Musia byť len a len doma.
Hovorievalo sa.
,Čo sú to za sprosté, ľudské pravidlá?' pomyslela si Lily. No už bola skoro doma a už viac nemala čas nad takýmito vecami premýšľať. V sobotu je svadba a ona sa musí pripravovať. Zajtra nepôjde do školy, prikázala jej mama.
Musí sa pripraviť, hovorila.
Nuž čo. Jeden deň bez istej etikety vydrží.

Prišla domov a kabát zavesila na vešiak. Doma vyzerala byť napätá atmosféra. Vycítila to z maminho pohľadu za stolom.
,,Kde si toľko?" spýtala sa podráždene.
,,Už si mala byť dávno doma. Ako ťa stihneme pripraviť?" otec len zastrihal obočím a vyrovnal si noviny, ktoré práve čítal. Týždenník.
,,Ahoj matka, aj ja ťa zdravím." odpovedala Lily so sarkastickým podtónom.
Mama sa falošne sa usmiala a postavila sa od stolu. Bola o trocha vyššia ako Lily. Mamin prísny pohľad bol z tejto výšky neznesiteľný.

,,Poď so mnou." schytila ju za pažu a tiahla hore do izby.
,,Vyskúšaš si šaty s korzetom." povedala a Lily sa začudovala. Nikdy predtým korzet na sebe nemala. Nenútila ju doňho. Sama ním opovrhovala. Myslela si, že na svadbe to nebude iné. Čo sa zmenilo?

,,No. Pozrime sa. Tá hlupaňa ti tie šaty ušila malé. Čo budeme teraz robiť? Stáli skoro dvesto dolárov!" rozčuľovala sa mama.
Chytila sa za čelo a utrela si z neho pot.
,,No nič. Nebudeš tie dva dni jesť. Nevyhodili sme predsa dvesto dolárov do vzduchu..."
,,To nemyslíš vážne." rozosmiala sa Lily. Takáto predtým mama nikdy nebola.
,,No čo? Myslíš si, že máme peniaze nazvyš? Keď si na ne zarobíš sama, potom rozhadzuj! A vyzleč si ich až sa neušpinia!" vyštekla a odišla z jej izby preč. To nemyslí vážne. Toto predtým nikdy nepovedala. Vždy dbala na to, aby sa Lily dobre stravovala a hlavne pravidelne. Toto od matky počula prvýkrát. A bolo to smiešne, ako matka sama.

Toto matka nemyslela vážne. Prvýkrát mi povedala niečo takéto. A bola na mňa neobyčajne odporná. Ako na psa. Vraj: ,Nebudeš tie dva dni jesť. Nevyhodili sme predsa sto dolárov do vzduchu!' naozaj smiešne, naozaj. Ako keby mi na jej sprostých peniazoch záležalo.

Podvečer sa šla Lily prejsť k rybníku kde pred týždňom bola s Niklausom. Nevie prečo, ale dúfala že ho tu nájde. Ale nebol tam. Sadla si na tú istú lavičku, kde sedeli spolu a pozerala sa do rybníka. Vtedy bola úplná tma a nemohla obdivovať jeho krásu. Nebolo to síce ako vtedy v Raji ale odvtedy Lilith videla toho veľa a nebolo to vždy dobré...

Pár minút nehybne sedela no započula za sebou kroky. Otočila sa a za ňou stála jej kamarátka Rebekah. S rozpustenými blond vlasy.
,,Ahoj Lily." kráčala k nej Rebekah.
,,Čo tu robíš?" spýtala sa Lily.
,,Ale nič. Šla som sa prejsť..." povedala Rebekah a Lily sa musela pousmiať, vedela prečo tu je. Lovila.
,,Prečo sa smeješ?" Rebekin výraz sa zmenil. Znervóznela.
,,Ale nič." kývla hlavou Lily.
Rebekah prikývla a zmenila tému.
,,Ako bolo vlastne vtedy s Niklausom?"
,,Dobre." usmiala som sa a Rebekah mi úsmev opätovala.
,,Vidím, že áno. Tešíš sa na svadbu? Ja neskutočne. Budeš najkrajšia nevesta, akú kedy kto videl." Rebekah sa naozaj niekedy správala ako malé dieťa. Je to len svadba. Nezáleží mi na tom.
,,Ďakujem, že si to myslíš. A po pravde... Ani neviem, čo si o tom myslieť." povzdychla som si.
,,Prečo?" na Rebekinej tvári sa vynorili starosti.
,,Ja len... Matka." vyštekla som opovrhujúco.
,,Povedala mi, že do svadby nebudem jesť. Je absurdná. Švadlena mi totiž ušila malé šaty a... Matka sa za to nahnevala a aby som do nich schudla mi toto prikázala. Musela som sa rozosmiať." uškrnula som sa..
,,To naozaj? To je hrozné." zatriasla hlavou Rebekah.
,,Nedajú sa tie šaty nejak... Zväčšiť?" Rebekina snaha mi pomôcť bola síce chabá, ale aspoň nebola ticho.
,,Nie. A je mi to jedno." sykla som.
,,To ma mrzí." čože?
,,Nemá prečo. Matkine reči ma nezaujímajú." Rebekah vyzerala, že ma nepočúva.
,,Ja už budem musieť ísť..." zrejme Rebekah nestihla nič uloviť, keďže ma vtedy zazrela. Hlad ju chytal do spárov.
,,Aha jasné. Ja asi tiež." postavila som sa a upravila som si šaty.
,,Maj sa." rozlúčila som sa s ňou a zišla som na chodníček, ktorý viedol k nášmu domu.

,,Kde si bola? Dúfam, že si nič nejedla!" vychrlila mama na mňa hneď od dverí a iba som pretočila oči a usmiala som sa. Bežala som hore do izby. Prezliekla som sa a uľahla som do posteľe. Nedarilo sa mi zaspať, ale po dlhom otáčaní sa som sa tak unavila, že som zaspala. V snoch som sa nechala unášať a nemusela som myslieť na tie absurdnosti, ktoré matka vravela.