𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

2. Neposlušnosť.

Adam bol ochotný padnúť Lilith k nohám a prosiť ju o odpustenie.
,,No dobre Adam môj milý." povzdychla si Lilith.
,,Chyť mi tam ten poletujúci kvietok!"
,,To nieje kvietok, ale motýľ!"
,,Dobre, tak mi ho chyť!" Adam sa snažil sebe viac, no motýlika sa mu chytiť nepodarilo.
,,Chceš ho chytiť?" usmiala sa Lilith lišiacky a vzniesla sa do vzduchu. Motýlika chytila.
,,Videl si to Adam? A ty si bol taký nešikovný." zasmiala sa.
,,Neviem tak poletovať vzduchom ako ty!" ohradil sa Adam.
,,No viem však rýchlo behať." usmial sa.
,,Nevieš." mávla rukou Lilith.
,,Viem." protirečili si. ,,Skúsime to."
,,Neunavuj sa zbytočne." Adam však naliehal ďalej.
,,Ak ma chytíš, dám ti ten najsladší plod z celého raja."
,,A to je aký?" Adam sám na to nevedel prísť.
,,Bozk."
,,Bozk?" Adam doposiaľ také slovo nepočul.
,,Áno. Bozk je, keď pritlačíme svoje pery na pery toho druhého. Ty to nepoznáš?" Adam netušil, odkiaľ Lilith môže takéto veci poznať. Kedy a kde? Lilith ho zatiaľ skúmala pohľadom ako keď sa kocúr díva na myš.

Adam pochopil a ochotne súhlasil.
Lilith bežala rýchlo a ľahko. Adam dychtivo a snaživo.
Lilith sa schovávala pod kríkmi, potom vyskočila a bežala ďalej. Nahlas sa smiala.
,,Tak poď, poď chyť ma! Čakám!" a čakala. Červené pery nastavovala a čakala na bozk. Adam sa zastavil ako zmyslov zbavený.
,,Adam z čoho ťa Boh stvoril?" pýtala sa Lilith a pristúpila k nemu.
,,Z hliny, z hliny Lilith."
,,Z hliny?" Lilith sa hlasno rozosmiala.
,,Tak preto si tak ťažkopádny a hrubý!" posmievala sa mu.
Adam sa naštval a sebe viac sa snažil Lilith chytiť. Lenže sa dotkol iba jej vlasov a ona sa znova rozutekala ešte rýchlejšie.
,,Adam zajtra sa spolu prejdeme po Raji!" Adam porazený a zahanbený pozeral do krovia, kde sa Lilith skryla.

Adam sa ráno ukázal pri prameni. Uvidel spanilú Lilith obklopenú krásnymi kvetmi Raja.
,,Ty teda navrhuješ, aby sme šli do tých tebou vychválených miest?" prehodila Lilith nedbalo.
,,Ó Lilith, je tam toľko neopísateľných krás, ktoré si v živote nespatrila. Pôjdeme tadeto." Adam ukázal smer.
,,Nie pôjdeme tadeto!" Lilith ukázala na opačnú cestu, ktorá však na pohľad nevyzerala tak vábivo, ako tá Adamova.
,,Prepáč mi, neoceniteľná Lilith, ale cesta vedie tadeto!" Adam ukázal na opačnú cestu.
,,A my pôjdeme tadeto!" opakovala Lilith.
,,Krásavica moja, prešiel som všetkými cestami tu a tá, na ktorú ukazuješ nieje tak pekná. Prepáč mi, že ti hovorím to, čo ty nevieš." povedal Adam dúfajúc, že Lilith dá na jeho radu.
,,Nie." povedala Lilith rozhnevane. ,,Ja chcem ísť jedine touto. Ak nepôjdeš so mnou, pôjdem sama." a vykročila cestou, ktorú si vybrala.
Adam išiel pokorne za ňou. Po chvíľke chôdze sa pokúsil navrhnúť:
,,Najkrajšia Lilith, skús teraz prejsť na cestu, o ktorej som hovoril."
,,Tak dobre." ustúpila Lilith.
,,Nech je po tvojom. Už vždycky bude po tvojom.".

Okolo nich sa cesta zúžovala a obklopovali ich prenádherné kvety, ktoré Lilith v živote predtým nevidela. Hora krásnych motýľov a výhľad na krásne jazierko, na ktorom plávali labute.
V korunách stromov lietali farebný vtáci a po tráve poskakovali volavky.
Zo zlatokmenných stromov vyseli plody, ktoré už na pohľad vyzerali neskutočne vynikajúco.

Lilith si ich natrhala do rúk a nadšeno ochutnávala. Bola unesená krásou tejto cesty, ktorú Adam vybral.
,,Dušička moja! Pozri! Tam je moje zákutie!" Lilith ho nepočúvala a kráčala ďalej. Skôr než kráčala, skôr poskakovala ako vták. Chudé nôžky sa ani nedotýkali zeme.

Lilith bola príliš unesená krásou Raja. Bola prekvapená, že Adamova cesta dokázala byť až natoľko krásna.
,,Vidíš duša moja, čo som ti vravel? Aká krása." a nežne objal Lilith okolo ramien.
,,Nieje to zlé, ale moja cesta bola taktiež dobrá." vytrhla sa Adamovi z objatia a už poskakovala k potôčiku. Rozpustila si dlhé vlasy a zadívala sa do potôčika.
,,Ó aké krásne drobné kamienky. Aké majú farby! Červená, modrá, zelená, žltá óh! Adam prosím podaj mi ich pár!"
,,To nič nieje moja drahá Lilith!" mávol rukou Adam.
,,Videl som ešte krajšie kamene! Žiariace ako slnko! Priezračné ako voda! Tvrdé a prekrásne!"
,,A kde sú Adam môj milý? Kde?" pýtala sa Lilith pútavo.
,,Sú veľmi ďaleko. V kotlinách a prepadlinách. Ďaleko preďaleko."
,,A kedy mi ich prinesieš? Kedy?" nedala si pokoj.
,,Ak ti to urobí radosť, pôjdem dnes a zajtra sa vrátim. Pre teba všetko najkrajšia Lilith." povedal Adam potešene, že môže pre Lilith spraviť niečo, čo ju poteší.
,,Bež a nezdržuj sa! Ty si taký dobrý Adam." a pohladila ho chrbátom ruky po tvári. Adam sa nadšením až červenal.
Potom vrhol na Lilith roztržitý pohľad a rýchlo odbehol. Lilith mu zaželala šťastnú cestu a usmievala sa od ucha k uchu.
Lilith si chvíľku vzdychla a potom sa pobrala na miesto svojho odpočinku. Cestou však narazila na hada so vztýčenou hlavou.
Lilith sa pozrela hadovi do očí a boli očarení jeden tým druhým. Lilith sa páčilo hadove zvlnené telo. Mala pocit, ako keby prenikalo jej vlastným.
Lilith sa pozerala dlho a dlho a had bol uspokojený ohnivým pohľadom Lilith. Po čase sa zvlnil a ušiel do húštin.

Medzitým Adam utekal, dych skoro ani nepopadal a už ani nevládal, no stále bežal.
Keď bol na mieste, začal zbierať pestrofarebné kamene.

Škrabal sa na horu a pomocou zubou vytrhával kamenie zo skál. Tvár, nohy a ba aj ruky mal celé doráňané. Ale nezastavil sa. Poháňal sa predstavou, akú radosť s tým Lilith urobí.

Sám žasol nad tým, ako sa jeho srdce naplnilo nehou od chvíle čo Lilith zazrel. Od tej doby sa mu zdá raj 1000x krajší.

Po západe slnka Adam dobehol s košíkom plného kameňov k jazeru, kde ho pôvabná Lilith už očakávala.
V náručí držala mačku so zamatovou srsťou a neustále ju hladila.
,,Lilith! Okúzľujúca Lilith! Som tu a prinášam..." Lilith už videla jeho odraz vo vode, ale otočila sa naňho s predstieraným prekvapením.
,,Adam si to ty?" zvolala Lilith klamlivo.
,,Lilith prepáč mi, že som sa nedokázal vrátiť skôr ale bolo to naozaj ďaleko. Čakala si na mňa dlho?"
,,Nie pred chvíľkou som sem prišla. Nechcelo sa mi sem ísť. Bolela ma hlava ale napokon som prišla. Nesieš kamene? Ukáž!" Lilith sa vystrela ako kus haluze.
A s predstieranou ľahostajnosťou sa pozrela do košíka.