𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

19. Prijatie.

Ostal ako ovarený a sadol si vedľa mňa.
,,Toto bolo niečo, čo som nezažil za posledných deväťsto rokov života." povedal s údivom a zazeral na moje krídla.
Smutne som sa usmiala do zeme.
Mala som pocit, že mi je do plaču.
,,Čo je?" spýtal sa.
,,Ja len..." povedala som a nedokázala som ďalej nič hovoriť.
,,Tak pre toto si sa ma nikdy nebála. Máš pocit, že si ešte horšia než ja." povedal a iba som prikývla. Postavila som sa a pozerala som sa na obrovské jazero.
On sedel na zemi a pozoroval ma.
Bola som smutná. Prvýkrát v živote. Aj v tomto ľudskom, aj v tom predtým. Trápilo ma, že videl moju pravú tvár. Nechcela som, aby to videl. Prečo som to urobila?
Slza sa mi skotúľala po líci. Bol to... Najčudnejší pocit na svete. Tá slza tak pálila, že som myslela, že mi vypáli dieru do líca.
Klaus sa na mňa zdesene pozrel a postavil sa.
,,Čo to... Ty plačeš... Ohnivé slzy?" spýtal sa a ja som sa ich pokúsila otrieť, ale pálili. Ako keby ste sa chytili horúcej magmy.
,,Ja neviem čo to je. Nikdy predtým som neplakala." povedala som a pozrela som sa na zlatú látku na mojej ruke.
Bola úplne zlatá a horúca. Naozaj ako láva.
,,Prečo vlastne plačeš?" spýtal sa opatrne.
,,Nechcela som, aby si ma takto videl. Dokážem ti ublížiť spôsobmi, aké si nedokážeš predstaviť. Som bezočivec." povedala som a skryla som hlavu do dlaní, ako keby sa pokúšam skryť sa pred svetom samotným.
,,Čo to vravíš? Vieš koľko ľudí som ja pozabíjal? A ty sa nazývaš bezočivcom?" povedal so smiechom.
Musela som sa zasmiať.
,,Toto nieje vtipné, Klaus. Som hrozné monštrum." povedala som potichu.
,,Ale prosím ťa." mávol rukou.
,,Pozri sa na mňa!" nakričala som naňho a moje celé telo sa na chvíľu zmenilo v čosi strašné. V hotové monštrum. Moja koža sa zčervenala a popraskala. Oči sa zčervenali ako dva ohne.
Zľakol sa. Videla som to na ňom.
,,Nevieš, čoho som schopná. Musím ísť preč. Od začiatku som to mala predvídať. Odíď! Uteč prosím ťa!" kričala som naňho. Ani sa nepohol.
,,Nepôjdem preč." povedal.
Postavila som sa a chytila som ho za ruku. Odhodila som ho a on sa udrel do stromu.
,,Vidíš?! Som nebezpečná! Môžem ťa zabiť!" kričala som a on stale nereagoval. Okrem toho čudného pohľadu, ktorý sa vôbec nezmenil.
,,Tomu neverím." povedal a ja som už naozaj bola zúfalá.
,,Nemala som sa hrať na niečo, čo niesom. Človek." vyprskla som smiechom, ktorý bol ale zúfalý.
,,Ja sa ťa nebojím, Lilith. Ani nikdy nebudem! Sme rovnakí, pozri sa na mňa." chytil ma za bradu a otočil k jeho tvári.
,,Som ako ty! Pochop to! Zabíjal som, ponižoval, ubližoval! Som ešte horší než ty. Ty si aspoň žila slušný, ľudský život! Nezabíjala si a ani si nikoho netrýznila!" kričal opätovne.
,,Nevieš čo som robila v pekle! Som monštrum!" povedala som.
,,Bavilo ma, keď tie úbohé duše kričali. Celé dni nariekali a mne sa to páčilo! Chcela som, aby tie hriešne duše trpeli." povedala som už kľudnejšie.
,,Nemôžem ti zničiť šance na vykúpenie." povedala som napokon a on sa zarazil.
,,Myslíš, že človek ako ja si zaslúži vykúpenie? Si na omyle! Ja už som zmierený s peklom aj so všetkým ostatným."
,,Nechápeš." povedala som a zavrtela som hlavou.
,,Hriešne duše ako tie tvoje, nechodia do pekla." povedala som a on spozornel.
,,Idú do zatratenia." povedala som.

Zasmial sa, no potom zvážnel.
,,Čo? Vieš čo, na toto niesom." povedal a odvrátil sa.
,,Je to akokeby si práve normálnemu človekovi vysvetľovala všetko o našom svete. Myslím nadprirodzenom." povedal.
,,Ja som ti to ale hovorila. Vravel si, že to zvládneš."
,,Zvládnem. Som tu na tomto skoro 1000 rokov, a toto ma nijak zvlášť neprekvapilo. Len o tom zatratení. Takže vysvetli mi to. Aký je rozdiel medzi peklom a Zatratením?"
,,No, peklo je to, že ťa tam mučia a trýznia. Všetko cítiš a stále existuješ. A zatratenie je, že zanikneš. Ako keby si neexistoval. Niektorý hovoria, že je to lepšie ako peklo. Ale kto tam nebol, nevie." povedala som.
,,No. Ak ma berieš takú, aká som tak dobre. Je to tvoje rozhodnutie. Len... Nie každý to zvládne."
,,Už som ti to povedal. Neviem, ale zamiloval som sa. Nevedel som čo to je, kým som ťa nezbadal. Kým som ťa nevidel myslel som si, že budeš iba moja hračka ako iné ženy. Ale oslnila si ma tak, ako nikto." povedal poeticky.
,,Asi to funguje aj keď som človek. Adam sa do mňa vtedy zamiloval až tak, že bol posadnutý. Vieš čo to slovo znamená? Bola som ním otrávená." povedala som s povzdychom.
,,Ale to ty nebudeš. Niesi taký blázon ako bol on." povedala som s úsmevom.
,,Ale ak teda máme byť spolu, nechcem aby sme sa každú chvíľu sťahovali." povedala som a on prikývol.
,,Dobre. Zatiaľ nemám v pláne odtiaľto odísť. Ostaneme v Chicagu." prikývla som a on ma objal okolo pása a pritiahol ma bližšie k sebe.