𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

20. Žiadna krv.

Po dvoch rokoch:
Píše sa rok 1922 a s Klausom už sme v Chicagu pomaly dva roky. Rebekah už sa ukľudnila a nevyčítala Klausovi, že ich dvoch bratov prekľal dýkou.
Každý večer sme trávili v inom bare a užívali sme si neprítomnosť Klausovho otca. Klaus začal byť pomaly a iste viac a viac žiarlivý. V bare sa po mne každý obzeral a bolo na ňom vidieť, že naozaj žiarli.
Ale vždy mi povedal:
,Kľudne si s mužmi spi, to mi je ukradnuté. Ale ak nejakému mužovi, upírovi dáš krv, čakaj dôsledky, Lilith.'
Týmto som sa riadila. Bolo to ľahké pravidlo. Ale s mužmi som nespávala. Zatiaľ som nenašla takého, ktorý by za to stál. A myslela som si, že Klausovi by vadilo keby spím s iným, len to tak vravel.

Jedného večera sme šli do baru, kde sme chodili pomerne často. Ale všimla som si tu dosť nových tvárí a jedna z nich patrila čudnému mužovi. Vyzeral, že si to tu užíval.
Ešte v ten večer sa nám prihovoril.
Klaus sa s ním zoznámil a zistili sme, že sa volá Stefan Salvatore. Užíval si to tu spôsobom... Krvavým.
Bolo mu to jedno. Hneď som si domyslela, že má vypnutú ľudskosť. Klaus mi o tom raz rozprával.

Sedeli sme za jedným stolom a všimla som si, že Rebekah sa zrejme zapáčil. Vyzerala, že sa doňho zapozerala.
Držali sa za ruky a Klaus sa usmieval. So Stefanom si padol do noty.
Rozprávali sa a Klaus ho nazval bratom. Trocha sa ma to dotklo, keďže Klaus svojich bratov radšej uspal aby ich nemusel mať na očiach.
Spravili si fotografiu a dali si zopár panákov.

Klaus:
Konečne som stretol niekoho, kto si vedel užívať. Všimol som si, že sa s mojou sestrou na seba tak čudne pozerajú, ale nechal som to tak.
,,Takže Stefan." chytil som ho za plece a on sa usmial.
Obaja sme sa zasmiali a ja som mu objednal ďalšieho panáka.
On sa ma spýtal:
,,Počuj a kto je vlastne to dievča, ktoré s tebou stále tak chodí?" spýtal sa a ja som sa zasmial.
,,Moja manželka, Stefan." musím priznať, že mi trocha prekážalo, keď sa na ňu pýtal. Ale nedal som na sebe zatiaľ nič poznať.
,,Manželka? Myslel som, že Klaus Mikaelson je na voľnej nohe a nič ho nedrží ako sa hovorí : pod papučou'." povedal s akýmsi výsmechom.
,,Ona ma pod papučou nedrží, robím si čo chcem." povedal som a prevrátil som do seba panáka.
,,Aha. A takže by jej nevadilo, keby sa vyspíš s inou ženou?" spýtal sa a ja som chvíľu neodpovedal.
,,Asi vadilo. Ale čo ma po tom?" povedal som s úsmevom. Nechcel som mu naznačiť, že mi na nej záleží nejak viac, než by malo.
,,A tebe by vadilo, keby sa vyspala s iným?" prestal som sa usmievať a díval som sa mu do očí smrteľným pohľadom.
,,Robím si srandu, Klaus. Buď v pohode." povedal a chytil ma za rameno. Tvár som uvoľnil a trocha som sa upokojil.

Lilith:
Sedela som za stolom a sledovala som Klausa. Stefan si niekam odskočil. Sledovala som Klausa ako znervóznel. Čo mu Stefan povedal?
,,Ahoj kráska." ozvalo sa za mnou a ja som sa naozaj zľakla. Otočila som sa a za mnou stál Stefan a usmieval sa.
Pozrela som sa späť na Klausa a potom späť na Stefana.
,,Prečo si svojho parťáka nechal o samote?" spýtala som sa a napila som sa drinku. On sa posadil oproti mne.
,,Potreboval som ísť na čerstvý vzduch. Povedz mi, tebe naozaj záleží na Klausovi?" spýtal sa a ja som nevedela, kam touto otázkou mieril.
,,Čo tým myslíš, Stefan?" spýtala som sa.
,,Ja len že on vyzerá, že jemu na tebe nie. Bez urážky, ale cítim, že ti chýba láska dievča." povedal a ja som sa zasmiala.
,,Ty nemáš páru, čo mi chýba." povedala som s výsmechom.
On sa na mňa pozeral vážnymi očami, no na perách sa mu pohrával úsmev.
,,Myslíš?" spýtal sa.

O asi desať minút sme boli v hornom poschodí v bare, kde bola izba. Bola to skôr maskérňa, ale bola tu posteľ. To sme so Stefanom dokázali využiť.
Bozkával ma na šiji a na krku a viedol ma k posteli. Neustále mi niečo šepkal do ucha. Už som nechcela viac čakať.

Keď som ale pri jeho bozkoch na mojom krku pocítila jemné pichnutie, odvrátila som sa.
Jeho tvár bola zmenená. Oči mal podliaté krvou a veľké tesáky boli vonku.
,,Stefan toto ale nemôžme. Nemôžeš zo mňa piť. Môžme sa spolu vyspať ale toto nie..." povedala som a on sa zamračil a potom usmial.
,,Ale no tak. Nebudeš mi hovoriť, čo môžme a čo nie." povedal a veľmi rýchlo ma zvalil na posteľ. Cítila som, ako ma drží na posteli a svoje tesáky zabodáva pod moju pokožku.
Bránila som sa, ale to bolelo ešte viac. Keď som už chcela zakročiť silou, dvere sa otvorili, a to naozaj prudko.
Stefan sa zodvihol a ja som uvidela Klausa. Vyzeral... Rozhnevane. Ako keby chcel práve Stefanovi utrhnúť hlavu.
Rozbehol sa po ňom a držal ho u steny.
,,Nikdy si mňa, ani Rebeku, a ani moju manželku nevidel. Bol si tu a užíval si si. To je všetko, čo si z dnešného večera budeš pamätať." Klaus ho ovplyvňoval.
Vedela som to.
,,Poď. Musíme odísť." Klaus tam Stefana nechal stáť. Vytiahol ma za ruku z posteľe a ťahal ma dole schodmi. Musela som si rukou pridržať ranu na krku.
,,Kam? Klaus, čo sa deje?" v bare bol naozaj chaos. Ľudia boli histerický a utekali z baru preč.
,,Mikael je v meste. Musíme odísť. Potom sa porozprávame o tamtom." povedal a ja som sa ponáhľala za ním.

Chceli sme nastúpiť do auta a Rebekah za žiadnu cenu nechcela odísť. Vraj sa so Stefanom milujú a podobné dristy.
,,Rebekah, to je hlúposť! Ten Stefan to na teba iba hrá! Nemá ľudskosť!" snažili sme sa ju s Klausom presvedčiť, ale nepočúvala. Klaus sa naštval a zabodol jej dýku do srdca. Takto som to nechcela ani ja. Stačilo ju iba presvedčiť. Ale Klaus nakričal aj na mňa a nechcel sa o tom viac baviť. Nastúpili sme do auta a ponáhľali sme sa preč.