𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

7. Nové začiatky.

Sadla som si k brehu rieky a sledovala vlastný odraz. Vedela som, že tu nechcem byť, ale čo som mala robiť? Prečo ma Lucifer nepríde zachrániť od tejto mizérie?
,,Lilith, duša moja, prečo si taká smutná? Prečo sa neusmeješ? Prečo?" šepkal Adam..
,,Ach prečo mlčíš, moja Lilith, žiariaca ako slnko? Či nevieš, že žijem iba láskou k tebe? Stlač mi srdce, a vytryskne z neho len láska, viac nič. Milujem ťa láskou veľkou ako vesmír, ako vesmír..." stále som sedela rovnako nehybne a nevšímal som si Adamovo líškanie.
„Lilith, spanilá moja, poďme do môjho zákutia, prichystal som ti tam to najchutnejšie ovocie. Nazbieral som nektár z čarokrásnych kvetov a od včiel ten najsladší med. Pripravil som tam pre teba lôžko zo samých ruží. Zasneš a budú sa ti zdať nanajvýš šťastné sny, a ja budem až do svitania bdieť pri tvojich nohách." ani som ho nepočúvala, len som počula jeho bezvýznamný vzdych.
,,A než sa rozodnie, zahrám na píšťalu, aby sa tam zlietli nežní slávici a kanáriky, motýle a kolibríky. Budú spievať a tancovať vo vzduchu pre tvoju potechu." bola som ticho a nevšímala som si ho. Zaregistrovala som iba, že ma bozkával na rôzne miesta na tele. Nepokúšala som sa mu v tom zabrániť. Bolo mi to jedno. Teraz som viedla boj vo vnútri sama so sebou.
,,Lilith, božská Lilith, dovoľ mi pobozkať ťa na pery! V jednom jedinom nekonečnom pobozkaní tvojich pier ochutnám celučký raj! V obyčajnom jedinom nepomenovateľnom, neoceniteľnom, ničomu nepodobnom pobozkaní tvojich pier až do dna vychutnám večnosť a bezbrehosť vesmíru..." rozhodla som sa, že toto už viac nechcem. Postavila som sa a odišla som. Počula som Adamove volanie, ktoré ma však nezaujímalo. Bežala som k hraniciam Raja až za Luciferom.

,,Lucifer!" kričala som, ale ozvenu som nepočula.
,,Lucifer!!" zakričala som znova, ale nič. Hľadala som dlho.
Prešla som okolo celej hranice. Nakoniec som sa rozhodla prísť pred samotné brány pekla. Tam som volala jeho meno opätovne.
Zo zeme sa zozbieral všetok prach a začal sa vznášať do ovzdušia. Točil sa a točil až sa z neho nevynoril samotný Lucifer. Bol v svojej... Horšej podobe. Ale bolo mi ukradnuté ako vyzeral.
,,Lucifer, ja si niesom úplne istá, či toto chcem, ale viem, že nechcem tamto. Budeme navždy spolu, len ma od neho prosím osloboď. Osloboď ma od Boha a od samotného Adama!" naliehala som a on sa nad každým ďalším slovom usmieval ešte viac, než nad predošlým.
,,Konečne, Lilith. Vedel som, že sa umúdriš. Pristúp bližšie." vyzval ma.
Nebojázlivo som pristúpila a Lucifer si ma prezrel.
,,Si síce krásna, ale niečo ti chýba." znova si ma prezrel a luskol prstami.
Načihol ruky a zrazu v nich držal zrkadlo. Odkiaľ viem, že sa to tak volá?
Pozrela som sa doň a uvidela som... To som ja?

,,To som ja?" spýtala som sa nahlas a chytila som sa za tváre. Moje oči boli rudé a na hlave som už niesla rohy. Tak ako Lucifer. Boli sme skoro rovnaký. Ako keby sme boli jeden.
,,Neveríš mi snáď?" spýtal sa a naklonil hlavu dopredu.
,,Ja.. Ja neviem." ostala som ako ovarená.
,,Si krásna, Lilith." usmial sa a pobozkal ma na líce. Odtiahol sa a svojimi čiernymi očami, čiernymi ako uheľ sa díval do tých mojich. Boli to ale preradné oči. Ale ja som rovnako preradná ako on. Zradila som Adama. Zradila som Boha. A vlastne ma to ani nezaujímalo.

Pobozkala som Luciferove pery tak túžobne ako nikdy. Túžila som po jeho perách viac, než kedykoľvek predtým. Hladil ma po ryšavých vlasoch a usmieval sa.
Obaja sme sa nahlas odtiahli a rozosmiali sa.
,,Lilith? Lilith! To si ty?" volal Adam z diaľky. Lucifer naňho uprel svoj pohľad a rozosmial sa tak hlasno, že sa zem sama od seba roztriasla. Videla som Adamove oči. Boli plné sklamania. Ale čo som mala robiť? Takto som žiť nechcela. Lucifer mi dal to, čo som chcela. Čo som potrebovala. To, čo by mi Adam v živote nedal.

Pod nami sa začala vytvárať jama a obaja sme sa s tým druhým v náručí prepadli do zeme. Do Luciferovej ríše. Už naozaj nebola cesta späť. Týmto som podpísala zmluvu s diablom.

Lucifer sa rozosmial a sadol si na svoj vlastný trón.
Sledovala som ho z toho istého miesta, kde som stála predtým.
,,Čo je?" spýtal sa Lucifer a schytil do ruky sklenený pohár.
V ten moment k nemu prišiel akýsi škriatok a Lucifer načiahol pohár.
Škriatok mu doňho nalial akúsi priehľadnú tekutinu. Voda to nebola. Malo to štipľavý zápach.
,,Chceš?" nadzvihol pohár.
Zavrtela som hlavou a šla som k nemu.
Ani som netušila, čo to vlastne je.
,,Krídla ti pristanú." prezeral si ma zhora nadol.
,,Ďakujem." a prisadla som si na taký istý trón hneď vedľa neho. Predtým som ho tu nevidela.
,,To si dal spraviť pre mňa?" obzerala som si ho.
,,Pre svoju najmilovanejšiu všetko. Nie som ako tvoj snúbenec Adam."
,,Snúbenec?" nevedela som, čo to slovo znamená.
,,To znamená že ste si boli prisľúbený. Nerozumieš tomu. Je to ľudský výraz. Sám som sa s ním stretol nedávno." zavrtel hlavou a s pohárom sa vztýčil.
,,Poď so mnou." navrhol a ja som sa ihneď postavila a následovala som ho.

Šli sme tak ďaleko, že som mala pocit, že chodba, po ktorej ideme nikdy neskončí. Stále som počula ten nárek, ale začala som si naňho pomaly zvykať. Zrejme je to tu takto stále.
Nad nami sa začala vytvárať černota a okolo nás už neboli steny, ale tmavá púšť obklopená čiernymi mrakmi.
Kráčali sme pomalšie. Keď Lucifer zastal, stúpla som si vedľa neho.
V diaľke som videla obrovský zástup ľudí, ktorý kráčal niekam do neznáma.
,,Lucifer?" otočil sa. ,,Kde to sme?"
,,Tu sme v očistci." povedal a kráčal ďalej. Nasledovala som ho.

Kráčali sme vedľa ľudí a každý, okolo ktorého sme prešli sa bál Luciferovej podoby. Boli tam aj malé deti, starí ľudia či ľudia v strednom veku. Niektorí vyzerali otrhano, iný zas lepšie. Rada bola nekonečná a Lucifer ma chcel previesť všetkým, čo je v očistci.

Po dlhých minútach rýchleho kráčania sme sa ocitli pred akousi bránou.
Za bránou na jednej ľavej strane bolo svetlo. V strede bolo počuť nárek a plamene siahali až niekam do výšin, ale úplne v pravo bola iba černota. Nič viac. Iba tma.