𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

24. Najhoršie muky.

Večer som Apollovi nachystala pelech, ale ten aj tak chcel ležať v našej posteli. Ale vedela som, že to by asi Klaus neprežil.
Tak som ho zavrela vedľa a vydýchla som si.
,,Už som myslel, že ho tu necháš. Našťastie mi šťastena praje." povedal s úsmevom a ja som iba zavrtela hlavou.
On sa postavil a dal mi bozk na pery. Chytila som ho okolo krku a on ma chytil pod stehná a držal ma v náručí. Otočil ma a oprel o stenu.
Keď sme ale započuli otvorenie dverí, obaja sme prestali a cez Klausa som sa obzrela, kto nás zase otravuje.
,,Klaus, musíme ísť. Marcel sa zbláznil. Má Hayley." povedal Elijah a Klaus spozornel. Pustil ma na zem a bežal za Elijahom von z izby. Chcela som ísť za ním ale on ma zastavil.
,,Nie. Marcel ide hlavne po tebe. Musíme mu to rozhovoriť, než dôjde k nejakému boju." ja som rozhodila rukami.
,,Robíš si srandu? Mňa NE-MÔ-ŽE zabiť. Aspoň som to neskúšala a nikto na to nedostal príležitosť čiže..."
,,O to nejde." skočil mi do reči.
,,Len nechcem aby si sa pozerala, ako budem možno prelievať krv." povedal rozhodnuto, čím som vydedukovala, že rozhodol, že s ním očividne nepôjdem.
,,Ak sa niečo stane, zavolám ťa. Dobre?" spýtal sa a ja som prikývla.
Odkývol a odišiel za Elijahom, ktorý ho čakal na schodoch. Spoločne zišli dole. Šla som aspoň na zábradlie. Možno niečo budem počuť alebo čo.

Klaus:
S Elijahom sme bežali dole a von. S Marcelom bude tentokrát ťažké vyjednávať. Lilith mu spravila obrovskú ujmu a bude za to chcieť nejaké odškodné, ak len to.
,,Konečne." zakričal Marcel, keď sme prišli na miesto.
,,Už som myslel, že sa budete skrývať donekonečna a nebudete čeliť svojmu osudu čelom. Som sklamaný. Tá tvoja žena ma poriadne nakrkla Klaus." povedal výhražne.
,,Hádam bude spôsob ako sa dohodnúť, Marcellus." povedal Elijah a zapol si svoj manžetový gombík.
,,Oh, oh. Nie, nie môj drahý Elijah. Ja už som skončil s ústupkami. Som muž činu." povedal hrdo.
,,Muž činu? Si zbabelec! A slaboch! Keby niet mňa a mojej rodiny si nikto! A to si aj teraz." povedal som a Elijah sykol. Bolo mi jedno čo si myslí. Toto bola pravda.
,,Ale nie. Klaus Mikaelson ma ide poučovať čo a ako. Ja som vraj zbabelec? Veď ty si sa bezhlavo zamiloval do nejakej... Šla-," keď to šiel povedať, neudržal som sa a rozbehol som sa po ňom. Upíri sa zrazu nahrli okolo nás, no Marcel ich zadržal.
,,Potrebuje počuť pravdu." povedal s úsmevom.
,,Ja ťa asi budem musieť naozaj zabiť." povedal som a on sa zasmial.
,,Len si poslúž. Vidíš, koľko tu mám upírov?" a ukázal navôkol.
,,Tých zložím rovnako ako teba." povedal som a chystal som sa mu ruku zaryť do hrude, lenže niekto ma prerušil.
,,Dosť!" zakričal ženský hlas. Lilith. Jasne som jej povedal, že ak ju budem potrebovať, tak ju zavolám.
,,Marcel toto je medzi nami. Klausa do toho nepleť." povedala a kráčala k nám sebavedomo.
Zastala až priamo pred nami. Vrhol som na ňu naštvaný pohľad a ona má karhala tým svojim.
Pustil som Marcela a ten sa zo zeme zodvihol.
,,Fajn. Som rád, že sa k tomu aspoň niekto stavia čelom." povedal so sarkazmom v hlase. Ja ho asi fakt budem musieť zabiť.

Lilith:
Usmiala som sa a ruky som si zložila na prsiach.
,,Chceš ma zabiť. Viem to." povedala som po chvíli pozorovania sa navzájom.
,,Ako hovoríš." povedal a rýchlosťou blesku sa po mne rozbehol s kolíkom. Trvalo mi ani nie nanosekundu, kým som roztiahla krídla a vzlietla do vzduchu.
V ten moment z balkóna na mňa zoskočil upír. Chytil ma za krídlo a tým ma ťahal dole.
Marcel vyskočil a chytil ma za druhé. Obaja ma ťahali k zemi.
,,Klaus!" vykríkla som. Ten sa chystal rozbehnúť, ale nejaký upír ho zhodil na zem. Medzitým ma Marcel s tým upírom stiahli k zemi.

,,Reťaze! Rýchlo!" vykríkol na upírov, ktorý za Klausom a Elijahom len tak postávali. Elijah a Klaus boli v zovretí asi šiestich upírov. Okamžite im na ruky nasadili reťaze zrejme potreté Železníkom.

Asi traja upíri ma chytili za nohy a za ruky. Ležala som bruchom na zemi a Marcel sa smial.
,,Klaus, Klaus, Klaus. Nebolo múdre ju do tohto zaťahovať. Toto si užijem, priateľu." povedal s úsmevom a chytil moje krídlo. Boli s perím a boli také krásne.

Sadol si na mňa obkročne a vytiahol nôž.
,,Nie! Nie!" kričala som.
,,Nie moje krídla! Prosím!" kričala som s plačom. Počula som, ako sa Marcel zasmial.
Niklaus sa snažil pozbierať, ale bol oslabený a aj spútaný. Kľačal na kolenách a kričal, aby ma nechali na pokoji.
Marcel pomaly začal rezať.
Začala som plakať rovnaké zlaté slzy ako vtedy. Zvíjala som sa od bolesti.
Keď odrezal prvé krídlo, to najprv zmenilo svoju podobu na tú hnusnú kožu, a potom sa premenilo na prach.
Kričala som, aby prestal.
Začal rezať druhé.
Trhala som sebou, ale nič nepomohlo. Až keď odhodil aj to druhé, zosadol si zo mňa a postavil sa pred moju hlavu. Nevládala som už ani bojovať. Bez svojich krídiel nemám žiadnu moc. Som nikto.
Hlavu som si oprela o podlahu a plakala som. Bolesť, akú mi spôsobil on bola najhoršia muka v mojom živote.

Klaus prisahal, že Marcela zabije. Ten sa iba zasmial a zdvihol ho za košeľu zo zeme. Ten si odpľuvol a dal mu čelom do tváre. Marcel spadol na zem.
Klaus roztrhol reťaze a zdvihol brata zo zeme.
Postavil sa a obaja sa otočili. Klaus sa za mnou rozbehol a Elijah sa medzitým venoval Marcelovým upírom.
,,Prepáč mňa to tak mrzí. Som taký debil ja..." ospravedlňoval sa.
,,Nie. Klaus, len už prosím poďme domov. Nechcem žiadnu pomstu. Prosím len už tu nechcem byť."
,,Bolí to?" spýtal sa po chvíli.
,,Prosím poďme." povedala som a Klaus mi moju ruku dal okolo svojich ramien.
Nevládala som nič. Ako keby zdravému človekovi odrežete nohu a poviete mu, aby chodil.

Klaus zavolal Elijaha a ten prikývol. I keď si to tí upíri zaslúžili, nebola to ich chyba. Iba počúvali, čo sa im povedalo. To bolo všetko.