𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

9. Život na panstve.

Vídali sa iba párkrát za deň, a to sa Lilith moc nepáčilo. Už ju dokonca aj unavovalo, že sa musí starať o svoju časť ríše. Lucifer ju miloval, to áno, ale Lilith stále nebola spokojná.
Už sa pomaly ani nezvládala pozrieť do zrkadla. Mala pocit, že už tu je veky. A už ani nevedela, koľko rokov to je. Každý sa pri vyslovení jej mena triasol, pretože sa bál Lucifera. Keby niekto Lilith čo i len skryvil vlások, bez rozmýšľania ho Lucifer potrestá tým najhorším spôsobom - Zatratením.

Jednoho dňa sa Lilith s Luciferom tak pohádala, že myslela, že mu povie hrozné veci.
A aj povedala.
,,Čo sa ti nepáči, Lilith? Máš všetko. Obrovskú moc, skoro takú ako ja, a máš aj vlastnú ríšu." krútil hlavou Lucifer.
,,Vidíš? To je ono. SKORO takú, ako TY. Chcem aby sme si boli rovní, Lucifer." rozčuľovala sa Lilith.
,,Veď sme. Beriem ťa ako rovnú."
,,Máš viac moci ako ja." prevrátila očami Lilith.
,,Takže tebe ide iba o moc? Jasné."
,,A o čo iné?" vybuchla Lilith.
,,To si snáď mohol čakať. Kvôli čomu inému?" krútila hlavou Lilith.
,,Netušil som, že až tak." rozhodil rukami Lucifer.
,,Už ma to nebaví, Lucifer." dala hlavu do dlaní.
,,Rozmýšľala som." povedala napokon.
,,Pôjdem žiť medzi smrteľníkov. Tam budem s ľuďmi na vyššej úrovni."
,,To nemyslíš vážne." rozosmial sa Lucifer.
,,Medzi tú háveď? Lilith, máš na viac." ukázal na ňu prstom.
,,Na viac, než na teba?" prekrížila si ruky na prsiach a Lucifer zvraštil obočie.
,,Prestaň Lilith. To ti nedovolím." zmietol ju Lucifer.
,,Naozaj? Sám si povedal: 'Máš všetko. Obrovskú moc, skoro takú ako ja.' " napodobňovala ho Lilith.
Usmiala sa a Luciferovi došlo, že to Lilith myslela vážne.
,,Lilith prestaň. Nerobíš dobrú vec." vrtel hlavou a Lilith sa stále usmievala. Pomaly vzplahla a počula Luciferove výkriky a varovania, ale nevšímala si ich. Chce si žiť podľa seba. Ako smrteľnej sa jej možno bude dariť viac. A bez Lucifera.

Denník Lily Bennetovej:
13.04. 1920:
Dnes je presný deň pred mojimi narodeninami. Už zajtra budem mať ľudských osemnásť. Neverím, že pred skoro osemnástimi rokmi som sa 'narodila'. Na našom panstve je veľa služobníctva, ktoré mi má dať dary, ale ani o jeden z nich nestojím. Od prvého dňa svojho života ma nenávidia do mäsa a kostí. Som pre nich rozmaznané decko. Keby len vedeli...

Zhodou okolností sa Lilith nenarodila ako obyčajný človek. Narodila sa ako čarodejnica stále so svojími nadľudskými schopnosťami. Čarodejnice Bennetové. Znie to tak elegantne. Ich rod čarodejníc má naozaj dlhú históriu. Začína sa už niekde v druidoch.

Mala veľa známostí či už kvôli obchodným záležitostiam, alebo kvôli výberu ženícha.
Do ktorého sa jej ale moc nechcelo. Lenže rodičia túžili po mocnom dedičovi, po dobrom ženíchovi s veľa peniazmi a pozemkami.
Ktorý jej má čo ponúknuť (alebo skôr im).
Povedzme, že sa s ním Lily ešte ani nevidela.
Mali sa stretnúť až pri oltári a to Lily privádzalo do šialenstva. Čakala, že ľudský život bude jednoduchší. Ale nebol. Rodičia o nej nič netušili. Mala síce moc ale nie takú, akú si predstavovala.
Rodičia jej mágiu ihneď zamietli pod koberec a ešte ju musí aj tajiť. Kto by chcel satanistku?

Denník Lily Bennetovej:
V ten istý deň o 17:49:
Dnes som síce návštevy nečakala, ale nakoniec k nám na panstvo dorazil nečakaný hosť. Bola to Rebekah, Rebekah Mikaelsonová, moja dobrá priateľka. Plavovlasá blondína s priam hltajúcimi modrými očami.
Vraj zajtra nemôže prísť a tak mi darček nesie dnes. Doniesla mi list. Jeho obsah ma prekvapil...

V liste sa písalo:

Ahoj drahá Lilith. Napadlo ma, že by som porušil pravidlá a dnes večer ťa navštívil. O siedmej u rybníka. Nechce sa mi čakať do svadby.
Tvoj Klaus.

Otvorila som ústa a Rebekah čakala na nejaké slová.
,,Ja..." ani len som nestihla dopovedať vetu a Rebekah mi skočila do reči.
,,Vidíš? Niklaus ťa chce spoznať! Dobrý začiatok, nie?"
,,Ja neviem či to je dobrý nápad..." na Rebekinej tvári som zazrela pochmúrnosti.
,,Ale je! Spoznáte sa a uvidíte, či to vôbec bude mať budúcnosť. Nejde predsa vždy o majetok. I keď musím uznať, naša rodina má peňazí dosť a..." pre tento raz som jej do reči musela skočiť ja.
,,Dobre asi máš pravdu. Nejde mi vôbec o peniaze a to čo rodičia hovoria je hlúposť."
,,No vidíš!" na tvári sa jej vyčaril úsmev, ktorý odhalil jej krásne biele zuby.
,,Odkážem mu. Maj sa Lily a ešte raz všetko najlepšie." potriasla mi rukou a pobrala sa na odchod. Usmiala som sa a šla som späť dnu.

Chce ísť so mnou presne o hodinu k rybníku. Bolo to čudné... Vedela som ich rodinné tajomstvo, a to mi ho Rebekah nemusela ani povedať. Bola to rodina upírov. Háveď, ktorá sa snaží podobať na nás. Čistá kópia. Ale hrala som dobré divadlo a skočili mi na to. Predsa len, niesom hlúpa. Som zvedavá na Niklausa. Ešte som ho nevidela, poznám ho iba iba z Rebekinho vyprávania. Vraj je veľmi nepredvídateľný, no vraj docela ujde. No bola som zvedavá. Uvidíme.

Upravila som si vlasy, obliekla som si nové šaty, dala som si kabát a nenápadne som sa vyplížila z domu. Pomaly začal padať súmrak a počasie sa stále nepodobalo jari. Neustále pršalo.
Teraz ale na dážď nevyzeralo. Dúfala som, že ani nebude. Nové šaty by boli celé zničené.

Prišla som k rybníku a videla som blikať slabé svetielko. Svietnik povesený na strome. Keď som sa približovala k rákosiu, počula som škrabanie ceruzky. Nakukla som a videla som ho písať niečo do diára. Nechápem, ako v tej tme videl.
,,Zdravím." pozdravila som sa a on odtrhol zrak od tej čudnej knižky. Ceruzku do nej založil a zavrel ju.
,,Ahoj. Už som myslel, že ani neprídeš." s Rebekah sa na seba celkom podobali.
Mal upravené strnisko a svetlé vlasy vyčesané dozadu. Jeho skoro rovnaké oči ako tie Rebekine ma hltali presne rovnakým spôsobom. Mal na sebe čierny kabát a prosté nohavice, ktoré nosí každý muž v dvadsiatich rokoch.
,,Meškám?" vytiahla som z kapsy hodinky a pozrela som sa na čas.
,,Som tu predsa presne." kráčala som k nemu a on iba zavrtel hlavou.
,,Chodím vždy skôr. Takže si dostala môj odkaz."
,,Áno." a prisadla som si k nemu.
,,Mhm." zahmkal a prezrel si ma ešte viac podrobnejšie.
,,Niečo pre teba mám." napadlo ho a vtisol ruku do kapsy. Pozrela som sa ako v nej hrabe. Ako pes ktorý si vyhĺbil dieru do zeme. Nevedel niečo nájsť. Niečo, čo malo zrejme vysokú hodnotu, aspoň pre neho. Čakala som hádam celú večnosť, kým odtiaľ vytiahol malú zamatovú krabičku, ktorej obsah som mohla len hádať.