𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

5. Príhovor satana.

Z pohľadu Lilith:
Už od samotného začiatku, ma Adam neskutočne unavoval. Bol taký nudný, že som mala celý ten čas chuť zomrieť. Predstavoval si to až moc jednoducho.
Niesom typ človeka, ktorý bude jeho služkou. Chcem voľnosť. To ja chcem byť tá, ktorá bude určovať pravidlá. Čo ma po Božom varovaní? Je mi úplne ukradnuté. Tak ako samotný Adam.

,, ...tvoje oči rozhorené nespočetnými slnkami spaľujú moju dušu, zžehujú moju dušu. Kiež zabudnem sám na seba pri pohľade do tvojich očí! Kiež zabudnem na celý raj, pozerajúc sa v tvojich očiach!"
,,Adam? Čo je na tamtej strane od Raja?"
,,Tam je peklo! Chudé a pusté! Nech zhnije peklo! Oh Lilith ako ja milujem tvoju šiju. Tvoja šija je vznosná a biela, vznosnejšia a belšia ako brezy, ktorých nežné jemné kmene stoja pri bránach raja.".
Prestala som ho počúvať od momentu, keď spomenul moje meno.
Peklo. Čo môže byť v pekle? Kto tam môže vládnuť?
,,Adam? Kto žije na Zemi?"
,,Tam žije diabol, Lilith. Nech zhnije aj diabol! Milujem tvoje ústa Lilith. Tvoje ústa sú zázraky Raja Lilith..."
,,Adam kto je to... Diabol?" prerušila Lilith Adamovo vrúcne vyznávanie.
,,Je to protivník Boha. Býval ohnivým anjelom, bol múdry a krásny, povstal však proti Bohu, chcel sa mu rovnať. A Boh ho potrestal. Zvrhol ho z neba dole aj s jeho druhmi a naveky ich preklial. Nech sú prekliaty!".
Diabol. Chcela som sa dozvedieť viac o tomto neznámom padnutom anjelovi.

,, ...tvoj jazyk pozná láskyplné piesne všetkých slávikov a sladší ako štebotanie všetkých vtákov je tvoj jazyk. V jedinom presladkom pobozkaní tvojich pier vychutnám celý raj, v jednom jedinom bozku tvojich pier plnú ochutnám celú večnosť..." nepočúvala som ho, no keď sa ma chystal pobozkať, rázne som ho odstrčila. Čo si to ta hruda hliny dovoľuje?
,,Chce sa mi spať!" povedala som rozhodnuto, aby mi už konečne dal pokoj.
,,Zajtra ma čakaj na brehu jazera." a pomaly som sa presunula do hlbín lesa.

Moje úmysly najprv boli, dostať sa na Zem, kde vládlo peklo. Neskutočne ma to pokúšalo.
No niekto mi skrížil cestu. Bol to znova ten had, ktorý sa predtým na mňa tak čudne pozeral. No po chvíli zazerania zasyčal.
,,Pokúša ťa peklo?" hovorí to mne? Alebo som totálne zošalela?
,,Čože?" nechápala som.
,,No tak Lilith. Sss. Ja viem, na čo myslíš sss."
,,Kto si?" spýtala som sa zvedavo.
,,Odpoveď tuším poznáš sss." zasyčal a skryl sa v tráve.
,,Počkaj!" snažila som sa ho v tráve nájsť.
,,Potrebujem odpovede!" zrazu sa vynoril na slnkom vyhriatej skale asi meter predomnou.
,,Viem, že vieš sss, kto v skutočnosti som sss." zasyčal a opäť zmizol. No nájsť sa mi ho už nepodarilo. Viem to? Bol ten had naozaj ten, kto si myslím, že bol?

Kráčala som ďalej a ďalej, až som dokráčala k samotnému okraju Raja. Na druhej strane bolo čosi strašné. Všade oheň a dym. Bolo počuť iba žalostné výkriky a horenie ohňa. Celú ríšu spálil.
Pozerala som sa do diaľky tej hrôzostrašnej ríše s nádejou, že tam nájdem niečo, alebo niekoho známeho.
,,Hľadáš niečo sss?" obrátila som sa a na žulovom kameni si spokojne ležal znova ten istý had.
,,Áno, teba." nadýchla som sa. ,,Čo je to za ríšu?" had sa vystrel a žltými očami sa mi pozrel do tých mojich. Bol taký krásny.
,,To je moja ríša." povedal a priplazil sa cez trávu ku mne.
,,Tvoja ríša? Si iba zviera ako všetci tu."
,,Dokážem nabrať podobu zvieraťa, to áno." zrazu predomnou už nestál had ale čosi... Iné ako som zvyknutá.
,,Som Lucifer." predstavil sa.
,,Lucifer?"
,,Diabol." oči sa mu zrazu rozžiarili ako dve slnká. Dostala som strach, no rozhodla som sa, že budem statočná a nedám na sebe poznať ani náznak nervozity.
,,Počula si o mne?" krúžil okolo mňa ako sup nad svojou korisťou.
,,Áno." povedala som odvážne.
,,A nebojíš sa?" spýtal sa s úškrnkom.
,,Nie. Nebojím sa ťa, Lucifer." on zastal a sledoval ma.
,,Lucifer? Nazývaš ma vlastným menom?" začudoval sa. Neviem, čo je také zaujímavé na tom, že som ho nazvala Lucifer.
Iba som zodvihla obočie a on na to tuším aj zabudol.
,,Čo si o mne počula, Lilith?" moje meno zašeptal.
,,Vraj si bol protivníkom Boha." prikývol.
,,A Boh ťa zvrhol z Neba na Zem. Bol si vraj ohnivý anjel, múdry a krásny."
,,Niektoré vlastnosti mi stále zostali." a cez ohnivo páliacu sa pokožku sa žiarivo usmial.
Začudovala som sa a on to musel uvidieť.
,,Nepáčim sa ti takto?" spýtal sa a zrazu predomnou vzplanul. Zjavil sa predomnou krásny muž s obrovskými krídlami.
Ostala som ako ovarená.
,,Lepšie?" spýtal sa a ja som prikývla.
,,Môžem byť kýmkoľvek budeš chcieť. Opicou, rybou ba dokonca aj slonom!" ako vymenovával tieto zvieratá, zároveň sa na ne aj premieňal, no potom ustál nad podobou hada. Potom sa späť premenil na toho muža ako predtým.
,,Vidíš? Som mocný, Lilith. So mnou by si mohla mať viac než s ním." ruku vystrel a nad ňou sa ukázal obraz Adama. Ako to všetko robil?
,,Naozaj?" začudovala som sa. Tá predstava nebola zlá. Vyzerá, že dokáže všetko.
,,Chcela by si sa presvedčiť? Poď so mnou." chytil ma za ruku a ťahal ma za hranice Raja.
,,Počkaj! Ja neviem či..." hneď ako sme prešli hranicu, zjavil sa predomnou celkom iný svet než ako som ho predtým videla. Bol to iba priechod. Ilúzia.
Bolo to tu síce stále tmavé, ale nie až také zlé. Vyzeralo to ako sála v červenom. Pohybovali sa tu čudne malé a škaredé bytosti s krídlami.
,,To je môj palác Lilith. Som tu kráľom." rozprestrel ruky a dostala som dokonca aj strach.
,,Keby si chcela, mohla by si byť kráľovnou." a chytil ma za chladné ruky.
,,Ja..." čakal na moju odpoveď.
,,Mala by som už ísť." a prešla som hranicou späť do Raja. Následoval ma.
,,Lilith nebuď hlúpa!" kričal za mnou a ja som nezastavovala. Rozutekala som sa.
Lenže sa predomnou zjavil a ja som doňho narazila.
,,Nechaj ma!" zakričala som.
,,Lilith bol som neomálený, odpusť." trocha som sa ukľudnila a zastala som.
,,Kto si? Prečo ma prenasleduješ?"
,,Chcem ti dať viac než toto. Niesi slobodná, si ako vo väzení."
,,Nerozumiem tvojim slovám." zatriasla som hlavou a odišla som preč. Bola som v rozpakoch z jeho rečí. Toto nieje správne. Ale niekde vo vnútri ma lákala predstava toho, čo hovoril.