𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

23. Psia charizma.

Elijah:
Vedel som, že Lily nieje pri zmysloch. To je pochopiteľné. Samozrejme, Niklaus jej to mal povedať. Ale ubližovať človeku, ktorý za to ani nemôže? Možno s Niklausom niečo Hayley mala, áno nepopieram. Ale to je všetko. Možno nemala mať ale to už je teraz jedno...
,,Pusť. Ju." povedal som výhražne a ona sa tuším aj usmiala.
,,Inak čo, Elijah? Takže vy s ňou pachtujete obaja? No to je nám nádhera. Ja som šokovaná, Elijah. Na Niklausa by som to možno aj povedala, ale ty? Za celú dobu čo ťa poznám si nikoho, ale že nikoho nemal. Ak nepočítam tú chvíľkovú záležitosť s Katherine ale to už je za nami, nie?" ona je naozaj blázon. Teraz to vidím. Čo je zač? Toto asi nebude karikatúra.
,,Čo sa tak na mňa pozeráš? Nepáčim sa ti snáď? Ja viem, že si mal pre mňa vždy slabosť, nebudeme si tu predsa klamať." povedala samoľúbo. Čo si o sebe myslí? Aj keby som mal, viem sa ovládať. Toto nevyzerá ako ovládanie.
,,Nemáte čo k tomu dodať?" spýtala sa so šialeným úsmevom.
,,Nuž dobre," povedala a Hayley nôž ku krku priložila ešte silnejšie.
Chcel som niečo povedať, ale Niklaus ma na moje prekvapenie predbehol.
,,Lily prosím prestaň. Ja sa ti ospravedlňujem, naozaj ma to mrzí a takúto si ťa nepamätám. Viem, že taká niesi..."
,,Ty nevieš aká som!" zakričala naňho a on sa zľakol. Obaja sme sa zľakli.
,,Nevieš o mne nič! Iba jediný človek vie! A to ty nie si! Si NIK-TO!" vyhláskovala a Niklaus nahlas pregĺgol. Nikdy som ho nevidel takéhoto rozhodného. Vždy bol... Ten drzý a ten, ktorý vyzeral, že ho nikdy nič nezraní. Zrejme som sa mýlil.

Ostal tam stáť a iba na ňu zazeral. Ona sa naštvala, pustila Hayley a znova odišla.
Šiel som za ňou. Ani som nevedel prečo.
,,Lily počkaj." zakričal som na ňu a ona zastala. Zasmiala sa.
,,Nedala som vám snáď dosť?!" zakričala a prudko sa otočila.
,,Robila som všetko, čo Niklaus chcel. Mňa to už nebaví! Nebaví ma váš život! Ľudia kvôli vám trpia! Kvôli..." chcela dopovedať ale začala sa triasť. Vyzerala, že má nejaký záchvat hnevu alebo paniky.
Chytil som ju za paže a ona sa spustila na zem.
,,Nenávidím vás! Nenávidím vás!" opakovala stále dookola. Prišiel Niklaus a zobral si ju do náručia, kde sa schúlila.
Postavil som sa poobzeral som sa na vôkol. Prišla k nám Hayley a zazerala na plačúcu Lily.
,,Čo je s ňou?" spýtala sa Hayley a Niklaus si dal prst na ústa. Mohla sa znova rozčúliť a možno by to nedopadlo tak dobre.

Niklaus:
Chvíľu sme sedeli na zemi a musel som ju upokojiť. Po chvíli sme ju spoločne s Elijahom zobrali domov. Musela sa prespať. Toto bol náročný deň pre všetkých.

Lilith:
Ako som ráno vstala, už som nebola na Niklausa tak nahnevaná. Predsa... Dokážem mu odpustiť. Robila som veľké scény, to je pravda. Ale zaslúžil si ich. Mohol mi to ASPOŇ povedať.

Vstala som a on práve vošiel do izby.
,,Prv, než mi budeš dávať prednášku nechaj ma sa ti ospravedlniť. Mala si pravdu. Celý čas si sa mi prispôsobovala a ja som to bral ako samozrejmosť. Mrzí ma to, ale to dieťa už neodstránim." povedal skľúčene. Trocha som sa odsunula a ponúkla som mu, aby si sadol. On mi úsmev opätoval a sadol si. Chytila som ho za ruku a on somnou preplietol prsty.
,,Takže, sme ok?" spýtal sa, aby sa uistil.
Iba som prikývla a on sa usmial a ukázal aj zuby.
,,To som rád." povedal a dal mi pusu. To ma trocha prekvapilo, ale nevadilo mi to.
,,Mám pre teba prekvapenie." povedal a ja som vyvalila oči.
,,Poď." povedal a za ruku ma viedol z posteľe.
Nevedela som, čo má za lubom.

Šli sme dole a Klaus ma viedol k vchodovým dverám.
,,Kam ideme?" spýtala som sa a on neodpovedal. Iba sa zasmial.
Zastala som.
,,Haló? Kam to ideme?" spýtala som sa a on sa konečne otočil.
,,To je prekvapenie. Nejdeš na popravu neboj sa." povedal a ťahal ma ďalej. Šli sme cez ulicu a ja som mala pocit, že to čo mi chce ukázať ma naozaj prekvapí.

Naozaj ma prekvapilo, keď sme šli smerom k útulku.
,,Pamätáš si, ako si mi vravela, že k tvojej povahe sa hodí iba jediné premeno psa?" spýtal sa.
,,Áno, doga. A čo s tým teraz máš?" spýtala som sa. Hádam nie...
,,Bude sa ti páčiť." povedal a viedol ma dnu.

Čakalo tam na mňa obrovské prekvapenie. Nádherná doga. Krásna, vysoká, čierna. Akú som vždy chcela. To snáď nieje pravda.
,,To nemyslíš vážne." bolo mi do plaču.
,,Ako sa volá?" pribehla som k obrovskému psovi v klietke, ktorý mal na krku reťaz.
,,Apollo. Má dva roky a je vycvičený. Vidím, že si ťa zamiloval." povedal Klaus a skrížil si ruky na prsiach.
,,Budeš môj miláčik, Apollo." povedala som mu a chytila som ho za šľachovatý krk. Bol... Presne podľa mojich predstáv.

Samozrejme sme si ho odviedli domov. Klausovi som ho ani nedala do rúk, vodítko som držala iba ja.
Cez cestu sme museli prejsť naozaj opatrne. Bože ja som sa asi zamilovala do psa. Tá jeho ladná chôdza. Ach bože. Prečo hovorím bože? To je snáď po prvýkrát v mojom bezbožnom živote.

Vošli sme dnu a psie laby bolo na dlážke naozaj počuť. Elijah sa z gauča otočil a keď zbadal obriu dogu, hádam dostal aj on strach.
,,Čo to má znamenať?" postavil sa a upravil si kravatu. Do miestnosti prišla Rebekah a tá sa ku psovi ihneď rozbehla.
Ten ale najprv zavrčal.
Ona zastala a ani sa nepohla.
,,To je dobré Apollo." pohladila som ho a on už nevrčal a ukľudnil sa. Rebekah aj ostatní ostali prekvapení.
,,To ťa poslúcha nejak skoro." povedal Elijah.
,,Ja... Neviem prečo." Klaus sa usmial a chytil ma okolo pása.
,,Nie som asi jediný, ktorý na prvý pohľad ostal očarovaný." povedal s úsmevom a ja som zavrtela hlavou. Naozaj je to podivné, ale asi na zvieratá pôsobím nejakú podivnú... Charizmu? Neviem. Ale je čudné, že sa poznáme naozaj chvíľu a on takto reaguje na cudzích, keď ku mne bol priateľský.