𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

6. Láskanie diabla.

,,Zamýšľala si sa niekedy, prečo dokážeš lietať a Adam nie?" zastala som. Nemohla som klamať že nie.
,,Áno." povedala som nervózne.
,,Podaroval som ti túto schopnosť, aby sme si boli rovní, Lilith. Ani som ťa nepoznal a vedel som, že chcem aby sme si boli rovní. Môžeš vládnuť celému peklu po mojom boku." neotočila som sa.
,,Musím už ísť." povedala som a utiekla som do húštin.

Šla som do svojho odpočívadla, no nedalo mi to, čo Lucifer hovoril. Dávalo to zmysel. Prečo by ma Boh obdarovával niečím, čím by som bola viac než Adam? To predsa Adam má byť ten silnejší. Lenže mne sa to tak nepáčilo a Lucifer to zjavne vedel.
Z môjho rozmýšľania ma znova vytrhlo syčanie hada.
,,Lilith." zasyčal moje meno a ja som sa zľakla.
,,Čo zase chceš?" precedila som pomedzi zuby.
,,Chcem sa s tebou rozprávať. Dokázať ti, že ti dám omnoho viac ako Adam.
Pamätáš sa, ako si Adama prekvapila svojou známosťou o názve tých prekrásnych kameňoch? A pamätáš si, ako si vedela o bozku, o ktorom Adam nemal ani poňatia?" znova som sa zamyslela.
,,Tak vidíš." zasyčal.
,,Prečo ja?"
,,Bola by si dokonalá Paní Pekla." tá predstava sa mi začínala páčiť...
,,Páči sa ti to, však? Môžem ti dať všetko, na čo si len spomenieš." možno mal aj pravdu. Ale čo ak by ma Boh potrestal? Naveky budem žiť v tej diere?

Lucifer ma neustále prenasledoval. Presviedčal ma, láskal sa mi. Jeho ponuku som nemohla odmietnuť. Nakoniec som nemohla odolať a prisľúbila som mu, že budem iba jeho. Len stále je tu Adam. Tá otravná hruda hliny. Už ho nechcem ani vidieť.

Strávila som s Luciferom celý deň a aj ten ďalší. Vymýšľali sme plán. Adama sa musím čo najskôr zbaviť. Je to nikto. Za večer som sa s Luciferom stále zhovárala a po prvýkrát som ho pobozkala na pery. Znova sa zmenil do hadej podoby, a znova som ho nasledovala. Bežala som za ním k jazeru. Hneď ako som sa vynorila z krovia, zbadala som Adama.
Adam na mňa skočil ako zmyslov zbavený.
Nevšímala som si ho a ďalej som bežala za čiernym, vlniacim sa hadom.
Adam za mnou volal.
,,Lilith kam to bežíš? Stoj!"
,,Čo ti je po tom kam idem? Prečo ma neustále prenasleduješ?" zakričala som už naozaj otrávene.
,,Čo mi je po tom? Však Boh si prial aby som ťa nasledoval a ty aby si ma poslúchala!" to určite.
,,Ja teba že mám počúvať? Kto si, kto? Zmiz mi z očí, hrubá hruda hliny!" hneď ako som to vyštekla, mihla som sa vzduchom ako mucha a už som bola od neho konečne ďaleko preč.

Lucifer zastal a premenil sa do svojej ľudskej podoby.
,,Vyšlo ti to." lišiacky sa usmial.
,,Áno." dala som si vlasy za ucho.
,,Vidíš, aká si šikovná, keď chceš." a pohladil ma po pehatej tvári.
,,Chcela by si krídla?" spýtal sa a iba som mikla plecami.
,,Môžeš ich mať, ak chceš." prikývla som.
Lucifer luskol prstami a zrazu som na chrbte cítila akúsi váhu.
Obzrela som sa a za mnou sa rozprestreli obrovské biele krídla.
,,To vyzerá až moc anjelsky." zvraštil tvár a luskol prstami opäť.
Krídla vzplahli a zmenili farbu na čiernu.
,,Sú krásne." žasla som. Naozaj boli... Prenádherné.
,,Môžeš mať čo chceš Lilith. Už si o tom tuším dosť presvedčená, a tak som dúfal že..." pozrel sa na chvíľu do zeme.
,,By si mohla byť tam dole so mnou." dosť dlhú chvíľu som váhala, no prikývla som. Na Luciferovej tvári sa vyčaril okúzľujúci úsmev.
Chytil ma za ruku a viedol ma cez dlhé rákosia ktoré mi šľahali cez tvár. Ocitli sme sa na planine, ktorá niekde vzadu mala koniec. Bežali sme tak rýchlo, že som ani nemala pojem o tom, koľko metrov uskočím na jeden jediný skok.
Keď sme sa blížili k okraju, dostala som mierny strach. Ale predsa mám krídla.
Zoskočili sme a padali sme dlhú dobu. Padali sme do tmy, no potom som zbadala lávu a oheň. Vedela som, že sme asi v pekle. Lucifer o pekle hovoril, ako o svojom kráľovstve.
Keď sme sa blížili k zemi, rozprestrela som krídla a vzlietla som. Obzrela som sa za Luciferom, a ten zmenil podobu. Už nebol zrazu taký krásny. Mal síce krídla, ale neboli také pekné ako tie moje. Bola to naozaj iba ilúzia? Ale čo ma po tom, ako vyzerá? Hlavne že mi môže dať moc.
Zoskočila som a obzrela som sa. Vyzeralo to tu... Inak. Bola tu nejaká sieň, ktorá pripomínala tróniu sálu.
Bol tu aj veľký okrúhly stôl položený na červenkastej pôde.
,,Kde to sme?" spýtala som sa zvedavo.
,,Toto je trónia sála. A vlastne aj sála, kde sa radím s ostatnými démonmi. Poď za mnou." viedol ma ďalej a ďalej. Všade kde som bola, som počula nárek. Nárek stratených a trápiacich sa duší. Necítila som sa najpríjemnejšie.
,,Neboj sa." upokojil ma Lucifer.
,,Nič sa ti tu nestane. Zvykaj si, že tu budeš čoskoro vládnuť." usmial sa a ja som sa iba pousmiala. Naozaj toto chcem? Buď ticho Lilith. Už nemôžeš cúvnuť. Už nie.

Lucifer mi ukazoval celé peklo. Vedela som si predstaviť, že tu vládnem. Tým všetkým zmučeným dušiam.
Keď mi Lucifer ukazoval miestnosť, ktorá mala byť mojou spálňou, niekto nás vyrušil. Luciferovi sluhovia.
,,Náš pane, niekto tam vonku za bránou čaká na vašu Paní."
,,Kto je to?" spýtal sa Lucifer podráždene.
,,Anjeli, môj pane." Lucifer zaťal čeľusť a otočil sa smerom na mňa s predstieraným úsmevom.
,,Mám pocit že ťa niekto hľadá, Lilith." pregĺgla som a obišla som Luciferových sluhov.

Kráčala som cez dlhú chodbu a z jej stien sa ozývalo škrípanie a volanie o pomoc. Snažila som sa si ho nevšímať a kráčala som ďalej.

Keď som prešla k bráne, videla som dvoch anjelov ako na mňa upierajú znechutené pohľady. Znova som pregĺgla a vyšla za bránu.
,,Náš nebeský otec vás postráda, Lilith. Musíme vás odtiaľto odviesť."
,,Nikam nejdem." vyštekla som.
,,Je to pánov príkaz, Paní."
,,Nie. Nezaujíma ma jeho príkaz."
,,Tak vás teda musíme k tomu donútiť." zdrapili ma za paže a vzlietli do výšin. Znova som sa musela Adamovi pozrieť do očí. Už som myslela, že ho neuvidím.

Doviedli ma až pred "Boží súd". So sklopenými očami som predstúpila až pred samotného stvoriteľa. Cítila som sa zahanbene.
,,Stvoril som Adama z hliny a teba z ohňa, aby ste sa vzájomne dopĺňali. Musíš svojho muža milovať a bezvýhradne ho počúvať, pretože som ťa stvoril pre neho. Ak sa nepodrobíš, vedz, že ťa prísne potrestám. A teraz choď k Adamovi ako si prajem...". karhal ma Boh.
Nechcela som s Adamom stráviť už ani minútu. Bol hrozný.
Stál tam a sledoval, aká som nešťastná z jeho prítomnosti. Čože to nevidí? Prečo myslí iba na seba?