Začalo to úplne na začiatku. Adam sa cítil v Raji sám, a tak mu Boh stvoril spoločníčku. Krásnu Lilith. S plnými perami, žiarivými očami, rovnako žiarivým úsmevom a s postavou Bohyne. Adam ju uctieval, behal za ňou a snažil sa jej vzdať jeho priazeň...
Klaus si odkašľal ale vedľa mňa sa neposadil. Myslela som si, že by sa potom asi nemohol brániť, ak je to niečo čo ma naštve. ,,Takže." povedal. ,,No keď sme ešte boli v Mystic Falls..." rozmýšľal, čo povedať. ,,Vieš vtedy sme sa pohádali. Bolo to kvôli Elene a tak celkovo však vieš. No a... Ako som bol naštvaný tak celkom som nerozmýšľal a..." nedopovedal. Ako keby potreboval na to, čo povie nabrať odvahu. ,,Vyspal som sa s tou vlčicou od Lockwooda." povedal s povzdychom. ,,To iba to?" spýtala som sa. Popravde, čakala som, že to bude niečo horšie. Napríklad, že ma musí kvôli nejakému dôvodu zabiť alebo čo. ,,No nie tak celkovo." povzdychol si. ,,Prečo zdržuješ? Tak von s tým." povedala som trocha netrpezlivo. ,,Čakám s ňou dieťa!" nakričal na mňa. Nastalo ticho. V mojej hlave začal malý boj. Nevedela som reagovať a tuším som zabudla aj chodiť. Elijah si povzdychol a Niklaus sa pozeral do zeme. Postavila som sa a stála som rovno pred Klausom. Ten zdvihol pohľad a uvidel ten môj. Bol... Zmučený. Áno, to je to správne slovo. Do očí sa mi nahrnuli horúce slzy. Ani som nerozmýšľala a dala som mu facku. Naozaj som do nej dala silu. A bolo to aj vidieť. Na tvári mal červený otlačok mojej ruky. Slza sa mi skotúľala po tvári a ja som odišla preč. Von z tohto domu. Dvere sa zavreli tak hlasno, že to muselo byť počuť aj u susedov. Toto som nečakala.
Klaus mi niekoľkokrát volal ale iba som ho vypla. Bola som taká nahnevaná. Mala som chuť zabíjať. Doteraz som nikoho nezabila ale... Neviem čo to do mňa vošlo. Šla som k Marcelovi. Tam si vybijem hnev.
Klaus: Volal som jej hádam miliónkrát ale ani jeden raz mi nezdvihla. Naštvalo ma to. Prečo sa tak naštvala? Aj ona vtedy niečo mala so Stefanom a nerobil som z toho také haló ako robí ona. Áno, síce ona nebola tehotná, ale to je predsa jedno. Elijah sa snažil ma upokojiť a hovoril, že potrebuje čas. Ale koľko ho potrebuje? Nebudem čakať navždy, kým sa ona odurazí. No musí to proste pochopiť. Tak to je.
Lily: Ani neviem, koľkého upíra som už zabila pretože som to prestala počítať. Snažili sa brániť, ale márne. Bola som naozaj naštvaná. Veľakrát som si predstavila, že ten koho trhám na kusy je práve Klaus. Už som to pochopila. Došlo mi to ihneď ako mi to povedal. Chcel sa stať hybridom len aby mohol mať deti. So mnou už mať nemohol, pretože som upír. Bola som preňho zbytočná a už navždy budem. Hádam si ma týmto zapamätá.
Klaus: Po asi hodine mi začal zvoniť telefón. S nádejou som k nemu dobehol, ale nebola to Lily. Marcel? Čo teraz chce? ,,Klaus. Ja som si myslel, že sme s týmto prestali. Ale ty si poslal svoju ženu aby špinavú prácu odviedla za teba?! Som znechutený! Pomstím sa ti, uvidíš!" povedal a vypol. Nestačil som ani nič povedať. Nahnevane som telefón od ucha odtiahol.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Elijah musel hovor počuť a iba prikývol. Spoločne sme šli k Marcelovi.
Ako sme tam prišli, ostal som úprimne v šoku. Lilith tam zabíjala Marcelových upírov. Ten sa k nám zakradol a hneď začal hovoriť. ,,To si robíš srandu Klaus? Zabíja mojich mužov! Čo je zač?! Čo to je za kreaturu?!" kričal a ja som sa nahneval. Odstrčil som ho na zem. ,,Drž hubu Marcel." povedal som a on sa ani nepostavil. Bežal som za Lilith.
,,Lilith doriti čo to robíš?!" odtiahol som ju a ona si odpľula. ,,Čo robím ja?! Pozri sa na nás Klaus!" kričala a rozhodila rukami. ,,Zničil si nás. Ja som ti verila. Ja ťa zabijem!" kričala na mňa a v ten moment ma zhodila na zem a držala ma pod krkom. Odstrčil som ju. ,,Čo to robíš?!" kričal som po nej. ,,Zbláznila si sa?!" ona bola naozaj rozzúrená. ,,Ja?!" zakričala s výsmechom. ,,Ty si blázon!" kričala a upíri spozorneli. Už aj prestali utekať. Iba nás pozorovali. ,,Choď si za tou vlčicou a mne daj pokoj! Skončili sme!" zvliekla si z prstenníčka svadobnú obrúčku a hodila ju na zem. Toto už niečo znamená. Nečakal som, že to vyhrotí až takto. Chvíľu tam stála no potom odišla. Ostal som tam stáť ako prikovaný.
Lilith: Debil. Čo si o sebe myslí? Skončila som s ním. So mnou sa nikto nebude hrať. Všetko som robila kvôli nemu, ustúpila som vo všetkom. Naozaj vo všetkom. On hovoril ako to bude. Kde budeme bývať. Chcela som snáď byť v tomto pondiatom New Orleans?! Nie, nechcela! Do všetkého ma nútil on! Keby poznal moje staré ja... Áno! Zmäkla som. A riadne. Bože aká som bola sprostá. Nemala som si s ním vôbec, ale že vôbec začínať. Krava sprostá! Ja som sa tuším naozaj zamilovala...
Klaus: Zodvihol som obrúčku zo zeme a chvíľu ju pozoroval. Potom som sa opäť pozrel na Lilith, kráčajúcu preč. Nechápal som tomu. ,,To bude dobré. Ona to pochopí." povedal Elijah a chytil ma za rameno. Naozaj som nemal náladu na jeho dobročinné utešovanie.
Lilith: Znova ma ovládal hnev. Bolo to snáď ešte horšie ako predtým. Kráčala som ulicou a nevedela som si usporiadať myšlienky. Stále som si musela predstavovať ako... Nie Lilith. Takáto krutá niesi. Drž hubu ty čubka! Ja naozaj rozprávam sama so sebou? Kriste pane! Čo to so mnou je?
Ani neviem prečo, ale napadla ma jedna vec. Čo keby tú vlčicu...
Klaus: Šli sme s Elijahom domov a pred vchodovými dvermi sme počuli krik. Bol to ženský krik. Elijah sa na mňa vystrašene pozrel a ani sekundu nerozmýšľal a vtrhol dnu. Pred očami sa nám vyskytol hrôzostrašný výjav.
Lilith stála pred nami. Vyzerala... Ako skutočný diabol! Bolo to hrozné už na pohľad. Držala Hayley a pod krkom jej držala dýku. Usmievala sa ale zároveň sa mračila. Elijah bol vydesený. Áno všimol som si, že mu na Hayley záleží. Ale mohlo mi to byť ukradnuté. A aj bolo. Popravde... Na tom decku mi ani príliš nezáležalo. Iba Elijah stále hovoril, že to bude naša spása. Naša nádej. Bla bla bla... Pre neho je nádej hádam všetko.
