Nezmysel

0 0 0
                                    

Dýcham kyslík,
no aj tak nežijem.
Okolie otupuje mi zmysli,
neviem, ako dlho takto ešte prežijem.

Pijem vodu,
no som neustále vyprahnutá.
Z krku mi nádej uniká.
Neprijatým človekom som pre nich, sú ich hordy.

,,Kamže, kamže utekáš?" pýtajú sa ma.
Snažím sa pred nimi ukrývať.
Neustále súdia ma.
Nechcú mi dovoliť snívať.

Už ich viac nebudem počúvať.
A medzi ľuďmi si vyberať,
nebudem ich posudzovať.
Tak, ako oni mňa, keď sa ma snažia na blbosti nahovoriť.

V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]Kde žijí příběhy. Začni objevovat