V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Moc zotrvať

Čo bolo,
čo stalo sa.
Raz žilo,
no už nikdy nevrátilo sa.

Tak ako vykvitol kvet,
ten krásavec krehký.
V tú istú dobu, celý šíry svet,
zdal sa byť až príliš bezpečný.

Výzor oklamal nás zas,
v pláne to už dávno mal.
Dobrý pocit zmizol, puklo množstvo skál,
a prišiel nový kráľ.

Ref: Za tou horou, čo nikdy nekončí.
V tom jazere, kde sú všetci bezmocní.
Usadila sa bytosť storočná,
ako samo ľudstvo obrovská.

Neustále učí sa, aj keď bystá je.
V každom srdci panuje.
Za tou horou a v tom jazere,
Ref: vzdáva sa každí nádeje.

Kde mreže a chlad sú si blízke,
hľadáme samých seba v tisícke.
Kam až ľudské oko dohliadne,
zdá sa všetko tak obtiažné.

Veď aj snehový závoj vznikol najprv z oblakov,
preto život skrýva množstvo pokladov.
Čo najprv iba tíško v hĺbke vyčkávajú,
a potom pre nás div nekrvácajú.

V šírom svete kde panuje množstvo pocitov,
hľadajú sa milióny životov.
Po kľudnom tichu nasleduje plač,
potom ho vystrieda opäť radosť a života slasť.

Ref: Za tou horou, čo nikdy nekončí.
V tom jazere, kde sú všetci bezmocní.
Usadila sa bytosť storočná,
ako samo ľudstvo obrovská.

Neustále učí sa, aj keď bystá je.
V každom srdci panuje.
Za tou horou a v tom jazere,
Ref: vzdáva sa každí nádeje.

A v ľudskom srdci vždy panuje,
množstvo sklamaní, ale aj kúsok nádeje.
Pretože skaly pevne stoja, nech sa deje čokoľvek.
Aj pri ťažkých chvíľach ruža dosiahne zas a znova rozkvet.