V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Ťažisko lásky 4.

Aj ja chcem svetu niečo dokázať,⁸⁹
tvrdé hradby sťa dračie šupiny si vybudovať.⁹⁰
Bude to ťažké a vždy bolo,⁹¹
presadiť si svoj názor, zvliecť sa z toho stroho.⁹²

Záchranou je pre mňa ticho a podpora stromov,⁹³
ich tvrdé kmene, listy sťa hodváb, sú pre mňa oporou.⁹⁴
Tá ich krása v každom ročnom období,⁹⁵
nikdy sa mi neznechutí.⁹⁶

Hory vo výši oblakov,⁹⁷
vietor na nich cítiť slobodou.⁹⁸
Nespútané a nepravideľné,⁹⁹
tak voľné, miesta najkrajšie ľuďom neprístupné.¹⁰⁰

Utiecť ďaleko od posmešných slov druhých,¹⁰¹
to je to, čo často tvorí ľudí smutných.¹⁰²
Zneuctenie čo vypúšťajú z úst,¹⁰³
poškodzujú tým len seba, idú do zatratena.¹⁰⁴

No príroda dobré duše nikdy nesklame,¹⁰⁵
v jej náručí nijaký bojovník nepadne.¹⁰⁶
Padne len ten čo večne moc hľadá,¹⁰⁷
navždy nezostane mu tá sláva.¹⁰⁸

Skončí presne tak rýchlo ako začala,¹⁰⁹
vždy sa predsa z nesprávnych rúk strácala.¹¹⁰
K čomu je moc a horda peňazí,¹¹¹
v chamtivosti spravodlivosť neplatí.¹¹²

Ľudia nehrajú fér,¹¹³
myslia si, že každý sám prekoná druhého hnev.¹¹⁴
No pravda je taká že zlosť prekričí hromy a oheň pred ním radšej hanbou zhasne.¹¹⁵
Slová, čo vtedy vychádzajú z úst, neznejú ani trochu presne.¹¹⁶