V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Ona a kaskadér

Bol raz jeden príbeh,
príbeh možno skutočný.
Pri ňom každí stíchne.
Je v ňom láska, aj keď je iba čiastočný.

Raz jedno dievča išlo tmou.
Tmou tak tichou, ale slobodnou.
Rozhliadlo sa po okolí.
A pred ňou stál muž, z každého smeru perfektný.

Tichým hláskom vravel jej.
,,Neboj sa moja milá, som bývalý kaskadér."
A skutočne, nos mal zlámaný.
Keď vyšiel na svetlo, odvetil: ,,To sa zahojí."

Prišlo jej ho ľúto.
Nuž pozvala ho na kávu.
Ako jeden z mála nechoval sa ku nej kruto.
Tú noc nezažila žiadnu drámu.

Ref: Láska zaiskryla.
Do obrazu sa navždy uchovala.
Bola na ňom žena a muž,
Ref: Ku nim prišla láska už.

Takto o rok dostalo dievča úlohu.
Rodina jej kázala nájsť si muža, stvoriť rodinu.
Keďže nevedeli o jej vzťahu s ním.
Rozhodla sa, že ho prezradí.

V ten deň slnko dralo sa spomedzi oblakov.
A všade panovalo až príliš rozpakov.
Bála sa že ho neprijmú,
a z ich rodiny ho navždy vykážu.

Preto keď vstúpili do domu, celá zbledla.
Dlaň potila sa jej, v tej druhej víno niesla.
On stál za ňou ako stĺp,
Nebolo mu jedno, že sa jej do očí derie množstvo sĺz.

Ref:Láska zaiskryla.
Do obrazu sa navždy uchovala.
Bola na ňom žena a muž,
Ku nim prišla láska už.

Všetko malo dobrý počiatok ale aj koniec.
Ref: Aj keď z ťažka, no zazvonil zvoniec.