V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Nesmrteľná jazdkiňa

Po zotmení blúdiš,
Za svojou dračicou smútiš.
Povedz kam sa podela,
Odpovedz mi, prečo ťa len tak opustila.
Veď ste mali medzi sebou
neuveriteľné puto,
Nezničil ho ani bolestný pád zo strmej skaly, keď ste nemali sedlo.
Len tak odletela do večných lovísk,
Ty si s ňou nešla.
Vydala si sa do stredu krvavých bojísk,
Snáď si len dúfala, že ťa pri boji
bolesť prešla.
Prežila si len o vlások,
Bohovia ťa nechali na tomto svete.
Bezducho si chodíš po zámku a prevraciaš množstvo knižných stránok,
Bolesť sa stále stupňuje,
Vyzerá to, ako keby nebola šanca, že niekedy prejde.
Tvoje srdce postupne spustošuje.
A ty len po zotmení blúdiš a hľadáš spásu,
Ostatní vidia len tvoju nadpozemskú krásu.
Ja som nahliadol aj za závoj ktorý nosíš,
Keď po zámku bosá chodíš.

Legenda o Ember a Cyrus je moja najobľúbenejšia ♡. Dve spriaznené duše, ktoré to v živote nemali ľahké. Tak som premýšľaľa, že keď dopíšem Dragons Sisters, kde táto básnička mimochodom je, tak by som mohla napísať aj knihu o Ember a Curusovi.

Každopádne je to len a len na vás, či by ste takúto knihu chceli.