Keď vietor do korún stromov duje,
cítim sa slobodne.
Zosiluje zas a znova,
už niesom tá istá osoba.Nepočuť iný zvuk, len ten víchor,
čo tvorí samostatný hudobný zbor.
Spieva nádhernú, hlasnú melódiu,
cítiť z neho tú nekonečnú energiu.Energiu čo poháňa ma vpred,
núti ma sa zamyslieť.
Ako je možné že som bola mimo tohoto diania tak dlho,
teraz som konečne stratila hlavu.Celá som sa ponorila do tónov zvučných,
čo víchor tvorí na základe dávnych piesní zabudnutých.
Bež s ním aj proti nemu,
len bež a nezastavuj, odovzdaj svoje srdce aj dušu nebu.Tam nájdeš útechu,
v chladných dňoch nádej, aj živú ruku pomocnú.
Vietor ťa tam zavedie,
a keď potom opäť spadneš na zem, tvoje srdce bude čisté, cieľe presnejšie.
Fotografia je moja, odfotila som ju dnes na prechádzke pri krásnom západe slnka :).
Trochu som už vyšla z cviku, preto je táto básnička taká. . . meh.
Teraz sa skôr zameriavam na príbehy s istou hĺbkou, preto neviem či budem básne ešte vôbec písať.
No zatiaľ to nechám tak a keď ma niečo napadne, alebo sa budem chcieť iba vypísať, nájdete to tu ;).Všetkým vám prajem nádherný zvyšok dňa a aj tie nadchádzajúce. Nech sú plné energie a kreativity, no aj slobody. . . <3
ČTEŠ
V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]
PoetryMoje básne, piesne, proste všetko, čo ma kedy napadlo. Básne som písala aj po česky, ale aj po slovensky. Tie na začiatku sú staré, keď som ešte len písať začínala, preto nebudú asi zrovna najlepšie. Každí predsa nejako začínal :D.