V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Uzavretý kruh

Kolečko čo sa neustále točí.
Uvidí to vari ktosi?
Že nikto na svete nieje slobodný,
mier je dnes už posvätný.

Nikto nikdy nebude slobodný,
bude navždy k vine viazaný.
K vine čo sa nekonečne rýchlo šíri,
v hlave každého bojovníka víri.

Zaznie prvý výstrel,
ten ostrý výkrik, nikto ho už nikdy nevidel.
Prvý muž padá k zemi,
jeho duša opúšťa telo, vypočulo jeho prosbu nebo.

Je oslobodený od nespravodlivosti,
od tej nekonečnej zlosti,
čo zvierala bezútešne jeho vnútro,
všetko už našťastie pominulo.

Kto padne ďalší?
Ktirá strana prvá prehrá a zhorí?
Ktorá obsadí nepokojnú zem?
Ktorá víťazne popraví tú ,,divú zver,,?

Uzavretý kruh vo svete krutom,
nikdy našom.
Nemôžeme si privlastňovať to o čo sa stále bojuje,
pretože nám to môže byť raz a navždy vziaté a ukryté.

Neustále samé vojny. . . A veľa ľudí ich ani nechce. Len niektorí sú skrátka tak chamtiví, že ich ani vlastná bolesť nezastaví v tom, aby získali to čo chcú :(.
Raz som čítala taký citát v ktorom stálo: Jedným z najväčších problémov ľudstva je to, že stále padá do tých istých chýb. . .

A to nehovorím iba o klasických vojnách. Hovorím aj o vojnách, ktoré bežne vidíme alebo sami zažívame. Zlosť medzi ľuďmi, hádky medzi nimi a dokonca aj vojna ktorá prebieha v každom z nás.

No na niečo sa vás opýtam. . . Stojí to za to? Stojí za to aby sme neustále medzi sebou bojovali a spôsobovali sebe aj druhým bolesť? Ja si myslím že nie.
Škodíme tým len a len sami sebe.
Je sice normálne že sa niekto občas nahnevá, no je potreba sa ovládnuť, aby z toho nevzniklo niečo, čo budeme neskôr ľutovať.

Ja viem, je to niekedy ťažké, no svet bude potom príjemnejší a než sa začneme obzerať za druhými a hľadať na nich chyby, tak sa najprv pozrime sami na seba a priznajme si tie naše chyby. Možno potom pochopíme, že každí ich má a prestaneme ostatných súdiť. . .

Prajem vám všetkým pekný večer <3.