V Prokletí Veršů [ DOKONČENO ]

Ťažisko lásky 5.

Preto rada chodím medzi svojich,¹¹⁷
keď túžim slanú slzu zroniť.¹¹⁸
Oni ma podržia, oni mi povedia o svetu zvesti,¹¹⁹
sú verní, ach tie stromy čo tvoria rozsiahle lesy.¹²⁰

Relaxujem tam kde som doma s knihou v ruke, čo uchováva príbeh,¹²¹
každým dúškom užívam si tie chvíle.¹²²
Počúvam žblnkotanie tej rieky chladnej,¹²³
po búrke rozbúrenej, no nie zrádnej.¹²⁴

Rieka nieje ľud,¹²⁵
nemá sklon bažiť po moci.¹²⁶
Ľudské srdcia sú večne plné chamtivosti,¹²⁷
v množstve ich pravidiel sú zvrátenosti.¹²⁸

Nové domy, obrovské budovy siahajúce až k oblakom,¹²⁹
získavajú peniaze podvodom.¹³⁰
K čomu to je sa stále predháňať,¹³¹
byť prvým a neustále vyhrávať.¹³²

Neustále padáme do tých istých chýb,¹³³
nevidíme tú rastúcu smolu v nich.¹³⁴
Veď načo, ak nám to má slávu a peniaze priniesť!¹³⁵
No zabúdame, že šťastie čo pretrvá, sa nám do nich nepodarí nikdy vniesť.¹³⁶

Niekedy premýšľam či medzi nich patrím,¹³⁷
po moci a peniazoch nebažím.¹³⁸
Zdá sa mi to všetko absurdné a nezmyselné,¹³⁹
všetky tie pravidlá, zbytočné a až príliš premyslené.¹⁴⁰

Obmedzujú nás na slobode,¹⁴¹
v snahe zabrániť nepohode.¹⁴²
Niektoré si sice aj ja vážim a schvalujem,¹⁴³
no pri niektorých silno protestujem.¹⁴⁴

Nanešťastie tým nezmyslom nemôžem nijako zabrániť,¹⁴⁵
nechcem ani nikoho nijako odsúdiť.¹⁴⁶
Musím to iba prijať,¹⁴⁷
zostáva mi o slobode iba smutne snívať.¹⁴⁸

Tak a máme tu koniec ďalšej, už piatej časti. Som nesmierne rada že Wattpad už funguje a ja môžem pokračovať v písaní :D.

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila ♡.

Prajem vám všetkým krásny večer <3.