He saved us [JBFF SK]

Part 8. "We can tell it to her together, if you want."

V minulej časti:Boli sme na ceste domov z nemocnice, keď som pred nami zbadala nehodu. Auto nabúrané do stromu. Preboha. Boli sme bližšie a ja som videla lepšie auto aj so značkou. „Jason zastav!" skríkla som...

„Čo? Prečo?" zamračil sa Jason. „Zastav!" skríkla som a celá sa triasla. Odstavil sa kúsok od toho miesta. Na nič som nečakala, nič som sa mu nechystala vysvetľovať, proste som otvorila dvere a bežala k miestu, kde bolo to nabúrané auto. „Ronnie, stoj!" kričal za mnou Jason, ale ja som to ignorovala a bažala som ďalej. „Slečna zpomaľte. Nemáte tu čo robiť," zastavil ma policajt. Všade naokolo húkali policajti, hasiči, sanitka. „Kde je vodič toho auta?" hrnuli sa mi slzy do očí. „Slečna, nemáte tu čo robiť, musíte odísť," povedal policajt a snažil sa ma odtiaľ dostať preč. „Ronnie, čo sa stalo?" dobehol zadychčaný Jason. „Musíte ma tam pustiť, je to auto mojej mami," rozhodila som rukami a rozplakala sa. Jason otvoril ústa, ale nič nepovedal. „Prosím, povedzte mi, kde je," slzy mi tiekly po tvári, ale mne na tom nezáležalo. Nezáležalo mi na tom, že ma takto videl Jason a všetci, čo išli okolo. Chcela som len vedieť kde je mama. „Mrzí ma to slečna," pokrútil hlavou policajt a následne sa pozrel do zeme. „Nie," zašepkala som. „Nie," skríkla som a keby nebol pri mne stál Jason a nezachytil ma, spadla by som na zem. „Musíte odísť," povedal policajt. „Ronnie, poď," ťahal ma preč Jason. Nevládala som stáť na vlastných nohách, a tým, že ma ťahal preč, išla som. Nemala som na výber. Kráčala som s Jasonom k autu a potom som to zbadala. Tú čiernu plachtu, ktorou vás prikryjú, keď zomriete. Nezaujímalo ma, že nedokážem stáť na vlastných nohách, ledva chodím. Bolo mi to srdečne jedno. Odsotila som Jasona a rozbehla sa tým smerom. Nikto pri nej nestál, dobehla som k nej a trochu ju odhrnula, aby som videla tvár. Niekde hlboko v mojom vnúri som dúfala, že to nie je ona. Otvorila som oči, aby som sa pozrela. Dúfať som mohla, ale pravdu tým asi nenapravím. Kričala som na plné ústa. Spadla som na kolená a nevedela som dýchať. Hrozne to bolelo, vidieť ju tam, ale mala taký zvláštny výraz v tvári. Ona sa usmievala. Prečo? Prečo to urobila? Ja tomu vôbec nerozumiem. Plakala som, kričala, všetci sa pozerali mojím smerom, ale mňa to nezaujímalo. Práve som sa dozvedela, že mi zomrela mama. Prišiel ku mne Jason a kľakol si ku mne. Položil mi ruku okolo pliec a ja som si o neho oprela hlavu. Plakala som mu do trička, nevládala som dýchať. „Prečo Jason?" šepkala som spolu s plačom. Nič nepovedal, bolo to presne to, čo som potrebovala. Načo by mi boli prázdne slová? Bol ticho. Nebola to otázka, skôr taká rečnícka. Nevládala som. Jason mi dal ruku pod kolená, druhú pod lopatky a niesol ma preč. Protestovala by som, keby som na to mala silu. Na druhú stranu som mu bola vďačná. Odniesol ma do auta a posadil ma na sedačku. Zavrel dvere, nasadol a naštartoval. Celú cestu nikto nič nepovedal. Boli sme už len kúsok od ich domu a mne sa stále valili slzy po tvári. Zasmrkala som a utrela si ich z tváre. „Nemôžem to povedať Susan," prehovorila som prvýkrát, odkedy sme si sadli do auta. Otočil ku mne hlavu, ale nič nepovedal. „Hrozne sa na ňu tešila," povedala som smutne. „Ja...ja nemôžem takto prísť," pokrútila som hlavou. Jason ma chytil za ruku a pozrel sa na mňa. „Je mi to ľúto," povedal a zvesil hlavu. Až teraz som si uvedomila, že to povedal prký krát, odkedy viem, že moja mama je mŕtva. „Keď chceš, môžeme jej to povedať spolu," venoval mi sekundový pohľad. Pokusila som sa o úsmev. „Ďakujem Jason, ale chcem jej to povedať sama. Zaparkoval pred domom a ja som vystúpila. Prešla som veľmi tesne okolo auta aby som sa prípadne mohla zachytiť. „V pohode?" opýtal sa ma Jason pred dverami. Nadýchla som sa a prikývla.

Z obývačky sa niesli zvuky šmolkov..2? Jasné Susan si to nemohla odpustiť. Vošla som tam a Jasona som mala hneď za pätami. Justin sa napchával popcornom spolu s ostatnými chalanmi a sledovali šmolkov. Susan spokojne ležala na Justinovi a spala. Ako inak. Mala položenú hlavu na jeho hrudi, vzhľadom na to, že Justin ani tak nesedel, ako ležal a nohy mala vyložené na Zakeovi. Vždy pri rozprávkach zaspí. „Čaute," pozdravil Jason. Ja som sa na nič nezmohla. „Nazdar," povedali skoro narovnako. Hodila som sa na gauč a hypnotizovala som Susan. „Ronnie?" prehovoril na mňa Lucas. „Huh?" povedala som a slzy sa mi tlačili do očí. Nechcela som prednimi vyzerať ako neaká citlivka, tak som zažmurkala, aby som zahnala slzy. „Čo sa stalo?" opýtal sa ma. Ja som len pokrútila hlavou a nevydržala som to. Slzy sa mi pustili po tvári dolu. Nesnažila som sa ich zastaviť. „Ronnie," prehovoril Zake. Nadýchla som sa a zatvorila som oči, ktoré následne vytlačili von ďalšie slzy. „Moja mama, mala autonehodu," začala som a otvorila oči. Všetko som cez slzy videla rozmazane. „Ona.." znova som sa musela nadýchnuť. „Nezvládla to," povedala som napokon a schovala si tvár do dlaní. Zo všetkých strán sa ozývalo samé „Je mi to ľúto," alebo „Mrzí ma to," akurát Bieber nič nepovedal. Asi bol trochu mimo z toho, že tak rýchlo neodídeme. Vôbec ho nechápem. K Susan sa chová normálne, príde mi to až prirodzené. Alebo to len hrá? V tom chalanovi sa naozaj nevyznám. Mám tak trochu strach, kam pôjde Susan, ja ešte nemám osemnásť a nenechajú mi ju. Ja nechem, aby mi ju zobrali a mal ju otec. To nechcem. Oprela som si hlavu o Jasonove rameno a nechala stiecť ďalšie slzy. „Môžete prosím odniesť Susan hore? Nechcem aby sa zobudila. Nechcem aby ma videla takto," povedala som a hrýzla si spodnú peru. Justin prikývol, zobral Susan na ruky, ako mňa dnes Jason a odniesol ju preč. Hlavu som si uložila na Jasonovi a nohy si natihla smerom k Zakeovi. Jason ma hladkal po vlasoch. Zatvorila som oči a vytlačila tak von ďalšie slzy a nechala som ich stiecť po tvári. Asi som zaspala, pretože posledné čo si pamätám je, že ma niekto zakryl s dekou a pobozkal ma na čelo.

Prebrala som sa na to, že som počula ako sa chalani rozprávajú. Neotvorila som oči, nechcela som. A tak som ich nechala zatvorené a počúvala ich rozhovor, aj keď viem, že sa to nepatrí. „Čo budeme robiť?" povedal pravdepodobne Will. „My? Čo bude robiť ona? Veď nemá ani osemnásť, a čo bude s malou Susan?" rozčuľoval sa Jason. Páči sa mi, ako ma berú. Teda aspoň dúfam, že to nie je žiadna hra. „Nekričte tak, zobudíte ju. Nechajte ju spať, aspoň na to nemusí myslieť," povedal milo Zake. Je mi ako brat, hrozne som jeho a Jasona obľúbila. Naozaj sú mi obaja ako bratia. Mám rada aj Lucasa s Willom, ale netrávim s nimi toľko času. No a Bieber, to je kapitola sama o sebe. „Odnesiem ju hore," povedal Bieber. Prekvapivo. Prečo by to robil? Ďalej som už nič nepočula. Odokryl ma, jednu ruku mi dal pod kolená a druhú pod lopatky. Následne ma zodvihol. Nenazanačila som vôbec nič. Nechcem, aby vedel, že nespím. „Tak poďme princezná," zašepkal, keď ma už niesol, hore po schodoch. Priznám sa, dosť ma to zaskočilo. Nečakala som to, hlavne nie od neho. Mala som čo robiť, aby som sa neusmiala.

Položil ma na postel a prikryl paplónom. Počula som ako pobozkal Susan. Asi na čelo. Teda dúfam. Potom som na svojej pokožke zacítila jeho dych. Držala som sa, aby ma nestriaslo. „Je mi to ľúto, to čo sa stalo vašej mame. Ja...mrzí ma ako som sa správal. Nechcem aby ste odišli. Hrozne som si vás obľúbil, ale...nechcem, skôr neviem ako byť milý. So Susan je to iné, ona je ešte dieťa, ale neviem ako sa mám správať k tebe. M-mám ťa rád Ronnie, ale musím sa zvládať každý deň tváriť, že mi lezieš na nervy, a že si na obtiaž. Musím, lebo ťa potrebujem ochrániť Ronnie. Ja-ja naozaj ťa mám rád," pošepkal a napokon mi dal malú pusu na nos. Bože, aké to len bolo zlaté...

Ahojte :) nová časť, bez zbytočných slov na koniec :D Dúfam, že sa páčila :) Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine