He saved us [JBFF SK]

Part 34. "Let's go"

V minulej časti:Prechádzali sme okolo stánku s cukrovou vatou, keď ma Daniel ťahal za ruku.

„Ronnie, mňa bolia nohy," povedal zničene.

„Veďaj mň-" moje telo prudko narazilo do iného. A to iba preto, lebo som sa pozerala na Daniela.

„Prepáčte," vychŕlila som a zodvihla som hlavu, aby som dotyčnému mohla venovať aspoň ospravedlňujúci pohľad.

„To nič," odpovedal mi mužský hlas. Moje oči sa stretli s tými jeho, v ktorých sa ešte stále topil karamel a ja som skoro zabudla dýchať. Aj po troch rokoch ma pohľad do jeho očí úplne dokázal vyviesť z miery. Vôbec sa nezmenil. Stále bol rovnako krásny a príťažlivý.

„Poďme už," potiahol ma za ruku Daniel.

Ospravedlňujúco som sa ne neho ešte raz pozrela a potom sme pokračovali v ceste domov.

Nemyslím si, že by si bol uvedomil, že som to ja. Je to sakra náhoda, že je tu. Vzhľadom na to, že nevedel kam som odišla.

Deti som zaniesla domov, spravila som im večeru a okúpala som Leu a Daniela, keďže sú mladší.

Lea má šesť,  blonďavé vlásky a modré oči. Daniel má len tri a je to presná kópia o niečo staršej Lei. No a Thomas je z nich najstarší a má desať. A ten sa od jeho mladších súrodencov úplne líši. Má tmavohnedé vlasy a hnedé oči. Jedinú spoločnú vec majú nos. Ten majú všetci do jedného rovnaký. A ešte aj krásny detský úprimný úsmev.

Potom som ich uložila do postele a Danielovi povedala rozprávku, bez ktorej nevedel zaspať.

Keď zaspal, zbehla som dolu po schodoch a spravila som si čaj. S termoskou v ruke a s dekou v ďalšej som vyšla zadnými dverami von a prešla som na pláž.

Rozprestrela som si tam deku a ľahla som si na ňu.

Sledovala som hviezdy a počúvala som šum oceánu, ostatne ako každý večer.

„Ja už som hrozne unavený," započula som z diaľky. Bol to hlas malého chlapca. Posadila som sa, napila som sa z čaju a v tme som sa snažila nájsť nejakú postavu.

„Už sme za chvíľu tam."

prechádzali okolo mňa. Aj v tme som si všimla jeho štýl obliekania a jeho tetovania,  no tvárila som sa, že tam nie som. Neviem prečo,snažila som sa byť hrozne nenápadná, aj keď mi to akosi nevyšlo.

Keď už ma skoro minuli, Justin sa zastavil. Môj tep sa pomerne zrýchlil.

Spravil krok dozadu a pozrel sa na mňa. Zostala som zaskočená. Druhýkrát za jeden deň.

„Ronnie?"opýtal sa zaskočene tentokrát on.

„Justin?"spravila som to isté, aj keď som vedela už od poobedia, že je tu na Kanárskych.

Držal za ruku nejakého malého chlapca. Hnedookého. Hnedovlasého. Jeho syn.

„Ahoj,"postavila som sa z deky, aby som sa mu znova mohla pozrieť do očí.

„Ahoj,"povedal nadšene a usmial sa na mňa.

„Ako sa máš?" opýtal sa ma s úsmevom. „Výborne," odpovedala som mu a usmiala sa na neho.

„Čo ty? Čo tu vlastne robíš? A to je tvoje?" pýtala som sa jednu otázku  za druhou, pričom som hlavou ukázala na malého chlapca, ktorý stál čiastočne schovaný za Justinom.

„Ide to. Prišli sme sem na dovolenku a no, to je vlastn-"

„Ronnie! Daniel plače," stála medzi dverami Lea.

„Idem zlato," povedala som rýchlo, schmatla deku a bežala som za Leou.

„Rada som ťa videla," usmiala som sa neho a ešte som mu rýchlo zamávala a potom som vošla dnu.

Poslala som Leu späť do postele a išla som za Danielom. Znova som ho uspala a premýšľala som nad Justinom.

Ten chlapec je stopercentne jeho. Hnedé oči a má aj hnedé vlasy.Sprostá, len preto, lebo bol s ním. Alebo kvôli jeho farbe očí a vlasov. Hlúpa hus. Smialo sa mi svedomie. A možno malo pravdu.

Aj keď ho stále milujem, čo je pravda. Naozaj. Pokiaľ je šťastný a má dokonca syna, nemôžem svoju lásku k nemu nechať pokaziť to, čo má. A keď ho naozaj milujem, nechám ho ísť.

Z pohľadu Justina:

„Aj ja som ťa rád znova videl," povedal som keď mi zmizla z dohľadu.

Bola krásne opálená a v tme jej modré oči doslova svietili. Nerozumel som prečo v noci sedela na pláži, a už vôbec som nepochopil to dievčatko, ktoré vybehlo z domu, kým som jej stihol povedať, že malý Max nie je môj syn. Je Willov. No fakt. Pár mesiacov potom,ako Ronnie odišla zjavila sa pri našich dverách bledá tmavovlasá zelenooká Tamara.

Bum!Láska na prvý pohľad. Teda hovorím o Willovi, nie o sebe. Po pár týždňoch sa k nám nasťahovala a o ďalších pár mesiacov porodila syna. Maxa, ktorý bude mať o nedlho tri roky.

A nie, nie som taký zlý v matike. Max totiž nie je Willov pokrvný syn. Tami zostala tehotná s jej predošlým priateľom a keď sa k nám nasťahovala bola už v siedmom mesiaci. No a Will ho má ako vlastného. Keďže ho spolu vychovávajú od malinkého malička.

A to je práve tá záležitosť, kvôli ktorej sa malý ani trochu nepodobá na Willa. On dokonca má hnedé oči, a hnedé vlasy, ako Tami. Možno práve preto sa ma Ronnie spýtala, či je malý Max môj syn.

Takže nie, nie je, iba s ním rád trávim veľa času. Som totiž jeho strýko.

Späť k Ronnie a k tomu dievčatku, ktoré vybehlo z domu. Vyzerala dosť malá na to, aby to bola Susan. Tá maličká mohla mať tak päť,šesť, maximálne sedem a Susan má už deväť. Hovorím, nie som v tej matike až tak zlý. Takže Susan to nebola stopercentne. Ani jej dcéra to nemohla byť. Pokiaľ by však nebola adoptovaná. Alebo si  našla niekoho, kto má dcéru.

A keďže jej kričala, že Daniel plače, buď je to ďalšie adoptované dieťa, alebo jej a toho chlapíka, čo má to malé dievča.

Ach príliž veľa teórii. Budem sa jej musieť na to opýtať.

A aj keď je moja nehynúca láska k nej silná, pokiaľ zistím, že je šťastná, tak ako je, nechám ju na pokoji.

Pretože keď ju milujem, nechám ju ísť. 

Ahojte. Asi je dosť krátka čo?..ospravedlnujem sa ale vôbec som nemala čas teraz momentálne. Hádam som vás aspoň potešila, keď už je taká krátka...Každopádne Krásny víkend vám želám. Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine