He saved us [JBFF SK]

Part 31."What happend?"

V minulej časti:Sestričkami dovolila odísť na izbu, dala mi tabletku a povedala mi, že o pol hodinu ma čaká v ordinácii. Dala som si sprchu a obriadila som sa. Medzitým mi upratali izbu.

Vrátila som sa do ordinácie. Po tabletke mi už bolo oveľa lepšie.

Sestrička trvala na tom, že mi spraví sono. Nenamietala som, nemala som dôvod.

„Ehm,slečna Weyton," nadýchla sa.

Z pohľadu Justina:

„Pán Bieber, niečo sa stalo. Potrebujem, aby ste sa okamžite dostavili.Prosím, čo najrýchlejšie," povedala nejaká doktorka, ktorej meno ani hlas som nepoznal. Na pár sekúnd sa mi zatmelo pred očami a nevedel som dýchať.

„Čo sa stalo?" opýtal som sa a zrýchlil som krok.

„Nerada by som sa o tom bavila takto po telefóne pán Bieber. Tak môžete prísť?" pýtala sa zúfalo.

„Samozrejme,že prídem," povedal som na jeden nádych, zrušil som hovor a bežal som domov. Odomkol som auto a absolútne ma nazaujímalo, že som pil. Nebol som mimo a vedel som sa dosť dobre sústrediť, na veci, ktoré som robil.

Rýchlo som nasadol dnu a naštartoval som auto. Už o pár minút som parkoval pred klinikou. Vybehol som z auta a náhlil som sa dnu.Takýto hovor nebol zo srandy. Muselo sa stať niečo vážne, keď mi volali, pretože inak mi o nej nechcú vôbec nič povedať.

Vbehol som dovnútra a pribehol na recepciu.

„Volali mi ohľadom mojej priateľky. Veronica Weyton," povedal som zadychčane.

„Prepáčte,ale kto vám telefonoval?" opýtala sa ma znudene zmaľovaná, jak veľkonočná kraslica.

„Nieje to jedno? Neviem kto to bol. Týka sa to mojej priateľky a je to vážne, inak by som tu nebol," zúril som.

„Tak počkajte," povedala otrávene a prevrátila na mňa očami.Neznášam, keď na mňa niekto prevracia očami. Mal som čo robiť,aby som nepreskočil k nej a jednu jej hneď z fleku nedal po hube.Potom pomalými pohybmi, ako korytnačka zodvihla pevnú linku a vytáčala nejaké číslo. Nadýchol som sa a potom som vydýchol.

„Pán Bieber," ozval sa za mojím chrbtom ten istý hlas, ktorý mi volala si pred dvadsiatimi minútami. Chvála bohu!

Otočil som sa za hlasom. Stála predomnou nízka žena s havraními vlasmipo plecia a bielou pokožkou ako sneh. Ako snehulienka. Jej zelenéoči sa vpíjali do mojích a smutne sa na mňa pozerali.

„Tak čo sa stalo?" skoro som zvreskol.

„Poďte,"povedal takmer nečujne, a vydala sa smerom k výťahu. Ja som ju len poslušne následoval. Snehulienka privolala výťah a ja som netrpezlivo čakal na to, čo z nej vylezie, no ona bola ticho. Čosa pre boha mohlo stať. Nechcem ani pomyslieť na to, že mojej princeznej sa niečo stalo. Cinknutie výťahu ma prerušilo z mojich myšlienok. Nechal som Snehulienku nastúpiť prvú a potom som nastúpil ja. Budem ju volať Snehulienka, kým nezistím ako sa volá, pretože menovku nemala.

Vystúpili sme na treťom poschodí a ja som stále potichu následoval, ako poslušný pes.

Zostali sme stáť pred nejakou izbou. Domyslel som si, že od mojej Ronnie,ma delili iba tie napol drevenné a napol presklenné dvere. Tak veľmi som túžil zovrieť ju v objatí. Tak veľmi som jej chcel zašepkať do ucha, že už je v bezpečí.

Čakal som, či zo Snehulienky konečne niečo vylezie.

„Vaša priateľka je na tom teraz veľmi zle pán Bieber," povedala smutne a pozrela sa do zeme.

„Čo sa jej stalo?" pýtal som sa zmätene.

„Viete,chcem vám len povedať, že za to nemôžem. Do služby som nastúpila až včera večer a.." ani som ju nenechal dopovedať.Vedel som, že sa stalo niečo zlé.

„Mňa kurva nezaujíma, kedy si sem nastúpila. Chcem vedieť čo je s ňou," rozčúlene som kričal a rukou som ukázal na dvere.

„Vaša priateľka potratila," posledné slovo zašepkala, ako keby ju to bolelo. Zadrhol sa mi dych a nevedel som jasne myslieť. Potratila?Prosím? Veď ona ani, no počkať. V poslednú noc, čo bola doma.Pre boha!

„Pustite ma k nej!" vykríkol som so slzami v očiach a snažil som sa dostať dnu.

„Počkajte prosím. Musíte vedieť všetko," povedala potichu Snehulienka.

Posadil som sa na stoličku na chodbe a Snehulienka si sadla vedľa mňa.

„Doktor Ramirez, jej do karty napísal, že nie sú potrebné žiadne takéto vyšetrenia. Aj keď čo on o tom môže vedieť, keď je to len psychiater však? Doktor, ktorý ju tu mal na starosti než som prišla ja, si kartu prešiel a riadil sa ňou, aj keď nemal.Nerobili jej sono, takže nemohli vedieť, že je tehotná. A ani ona sama o tom nevedela. Skúšali na ňu všelijaké svinstvá, ktoré by sa nemali podávať žiadnym pacientom a ak vám môžem poradiť pán Bieber, mali by ste kliniku zažalovať.

Nastúpila som včera večer a okolo pol noci sa to prihodilo. Vaša priateľka stratila priveľa krvi. Sestrička jej spravila sono a zistili sme to. Hneď ako som sa to dozvedela, volala som vám," krútila hlavou a pozerala sa do zeme.

„Ako sa voláte?" opýtal som sa a utrel si slzy z tváre.

„Maria Sharap," povedala jednoducho. Prikývol som.

„Kliniku žalovať budem, za to čo sa stalo. Vás a vaších ľudí, ktorí tu boli pre moju priateľku nie," povedal som a povzdychol si.

„Ďakujem pán Bieber," povedala a pozrela sa na mňa ďakovne.

„To ja ďakujem vám," odpovedal som.

„Chcem ju zobrať domov."

„Pochopiteľne.Ale vedenie kliniky a Ramirez ju nepustia," povedala a povzdychla si.

„Mňa vedenie, ani Ramirez vôbec nezaujímajú a teraz ak dovolíte, idem po ňu," postavil som sa zo stoličky, a čakal pri dverách,zatiaľ čo Maria odomykala dvere.

Otvorila ich a mne sa naskytol pohľad na Ronnie. Bola pripojená k tisícom hadičiek a spala. Pri pohľade na jej zničenú tvár sa mi po lícach spustili slzy. Moje životom skúšané dievčatko.

Podišiel som k nej a kľakol si na zem. Chytil som jej malú ruku a položil si vedľa nej hlavu.

„Už som tu. Už je dobre láska," zašepkal som. „Ideme domov,"dodal som a začal som ju odpájať od hadičiek. Maria mi prišla pomôcť. Schvaľovala čo som sa chystal spraviť. Našiel som je jveci, všetky som ich zbalil a obliekol som jej bundu. Maria mi dala ešte nejakú deku, ktorou sme ju prikryli. Chytil som ju pod kolenami a pod lopatkami. Maria držala tašku s vecami a náhlili sme sa k výťahu, kým si nás niekto všimne. Vystúpili sme na prízemí, kde nikto nebol a trápna zmachlená recepčná spala. Oto som to mal jednoduchšie.

Vyšli sme von, kde už pomaly svitalo. Naložil som ju do auta, a potom som sa poďakoval Marii. Nastúpil som a naštartoval.

Popár minútach som zaparkoval pred domom. Hodinky v aute ukazovali niečo po šiestej ráno. Pomaly svitalo. Vystúpil som z auta, a otvoril som zadné dvere. Moja princezná ešte stále spala.Vytiahol som ju z auta s tým, že sa po jej veci potom vrátim.

Nejakým záhadným som dokázal otvoriť dvere a potom som ju odniesol hore do mojej izby. Položil som ju do postele a vyzliekol som z nej bundu. Mala na sebe len nočnú košeľu a nejaké ponožky. Pobozkal som ju na vrch hlavy a prikryl som ju paplónom.

Vrátil som sa do auta po jej veci a ešte som napísal cez internet sťažnosť a zažaloval som kliniku za to, čo spravila. Samozrejme som uviedol aj Mariu a napísal som tam, to čo som jej povedal.

Až potom som sa vyzliekol z vecí, a ľahol si spať k mojej malej princeznej. 

Dúfam, že sa vám páčila :) chcela by som sa vám aj poďakovať za vaše krásne komentáre! ♥ Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine