He saved us [JBFF SK]

Part 35. "Morning"

V minulej časti: A aj keď je moja nehynúca láska k nej silná, pokiaľ zistím, že je šťastná, tak ako je, nechám ju na pokoji.

Pretože keď ju milujem, nechám ju ísť.

Z pohľadu Ronnie:

Ráno som sa zobudila na zvláštne zvuky. Vystrelila som z postele a bežala som do Danielovej izby. Spal. Ako ďalšie som otvárala dvere do Leinej izby, Lea tak isto ako Daniel spala. Keď som však otvorili dvere na Thomasovej izbe, zistila som, že jeho posteľ je prázdna.

„Thomas!"vykríkla som na chodbe. „Thomas toto vôbec nie je smiešne. Nemám čas na ranné schovávačky. Musíme sa ísť nachystať!" kričala som znovu. Thomas sa mi však asi nemal v pláne ozvať.

„Noo, ona asi ešte spí, ale keď chceš, poď dovnútra a môžem ju zobudiť," počula som tlmený Thomasov hlas z dola. Sakra! Keď je to jeho otec, ktorý by mal podľa všetkého ešte mesiac byť v Tokyu, tak som pekne v prdeli.

Rýchlosťou blesku som zbehla schody a v obývačke som schmatla župan a hodila som ho na seba po ceste k vchodovým dverám.

Vonku stál Justin s tým malým chlapcom zo včera a Thomas ešte stále čakal, či Justin pôjde dnu, alebo sa vráti inokedy.

„Thomas!"okríkla som ho. Otočil sa ku mne celý vyškerený. Ja som sa na neho len zamračila. „Takto vypadá každé ráno. Máva divoké noci," otočil sa späť k Justinovi. Hovoril o mne. Justin sa len pousmial. „Thomas, prosím ťa choď hore," povedala som a pokrútila pri tom hlavou.

„Tak ahoj," pozdravil Justina, prebehol okolo mňa a zmizol mi z dohľadu.

Postavila som sa na prah dverí a zastrčila som si pramienok vlasov za ucho. „Ahoj," pozdravila som ho s úsmevom.

„Dobré ráno. Prepáč, ja....no my sme ťa nechceli zobudiť, alebo tak. Len ma napadlo, či by sme niekam nevybehli?" opýtal sa ma s úsmevom na perách.

„Rada by som niekam šla, len dnes to naozaj nejde Justin. Musím ísť s deckami preč," povedala som a pozrela sa na malého chlapca, ktorý sa ešte stále schovával za Justinom. „Ahoj, mňa sa nemusíš báť. Ako sa voláš?" opýtala som sa ho.

„Max,"povedal opatrne. „Ahoj, Max. Ja som Ronnie," usmiala som sa na neho. Jeho hnedé oči mi nedali.

„No mrzí ma to Justin. Snáď inokedy," snažila som sa ho milo odbiť a po pritom zatvoriť dvere.

„Hmm, nechceli by ste sa zastaviť? Trebárs zajtra?" opýtal sa a poškriabal sa pritom na zátylku. „Ehm, my?" nechápavo som sa na neho pozrela. „No, hej. Ty a tvoj priateľ," povedal a mykol plecami. „Môj, kto?" vystrelilo mi obočie. Odkiaľ zobral, že mám chalana? No moment. Myslí si to kvôli deckám. A kvôli tomu,čo povedal Thomas. Môže to ale znamenať, že má priateľku a ten chlapec je ozaj jeho. To by mohlo znamenať, že je naozaj konečne šťastný.

„Ahá. Jasné. Ja ešte tak trochu spím. No jasné. Prídeme radi,"usmiala som sa na neho.

„Priveď aj deti. Max sa aspoň bude mať s kým hrať," povedal a pozrel sa pritom na neho. Prikývla som.

„A kam to vlastne máme prísť?" opýtala som sa so smiechom, keď už boli na odchode.

„No mohli by sme sa stretnúť na móle. Dajme tomu, že o tretej, pri lunaparku a potom môžeme niekam skočiť," mykol ramenami.

„Tak teda zajtra."

„Maj sa Ronnie." poslednýkrát som sa na nich usmiala a zatvorila som dvere. Odfukla som si a zaviezla sa dolu po pri dverách.