He saved us [JBFF SK]

Part 27."You are perfect to me"

V minulej časti: SJasonom sme pozerali v obývačke telku, keď celý natešený zrazuvyskočil zo sedačky a odišiel do kuchyne. Nechápala som, aleneriešila som to. Po chvíli sa vrátil a začal mi pred tvárouhrkať krabičkou s nejakými tabletkami.

„Prestaň! Snažím sa pozerať film, ktorý si madonútil pozerať s tebou. Tak láskavo uhni," povedala somrozhorčene a odstrčila som jeho ruku spred mojej tváre.

„Ale ja mám niečo, čo ti môže pomôcť,"povedal nahnevane.

„Jason, mne ale nijaké chabé tabletky nepomôžu. Ztohto sa musím dostať sama," protirečila som mu.

„Ale takto sa akurát zničíš. Dokedy nemienišspávať? Kým z teba nezostane úplná troska? Videla si sa vôbec vzrkadle?" rozčuľoval sa Jason.

„To teda ďakujem pekne za poklonu," zachrpčala somrozhorčene a založila som si ruky na prsiach.

„Ja-ja som to tak nemyslel Ronnie. Ale odkedy si doma,nespala si. Si celá vyziabnutá. Ja viem, že desať dní pred týmsi bola bez jedla, a sotva si dostala napiť. Ale tvoje obroskékruhy pod očami a prepadnuté lícne kosti sú naozaj veľmi desivé.Ronnie vieš, že ťa ľúbim, ale veľmi ťažko sa mi na teba taktopozerá. A nie som jediný. Chalanom je to tiež veľmi ľúto, žeti nemôžeme pomôcť. A čo potom Justin? Tvári sa šťastne,nehovorím, že nie je. Jasné, že je šťastný, lebo ťa má späť,ale jemu sa na teba pozerá hrozne. Keď vidí, ako trpíš, ako sitrpela a nemôže ti pomôcť. Potrebuješ spánok. Vodou a dostatkomjedla to nenapravíš. A už vôbec si nepomáhaš týmienergetickými sračkami a kávami. Ešte chvíľu budeš takýmtoštýlom pokračovať, a skončíš v nemocnici. Potrebuješ hlavnespánok," dokončil svoj dlhý monológ Jason a chytil sa za hlavu.

Mal pravdu. Odkedy som sa vrátila, do zrkadla som saani nepozrela. Neviem, či som sa bála toho, čo tam uvidím, alebotoho, koho tam uvidím. No keď bol pohľad na mňa taký, ako hoopísal Jason, tak to muselo byť vážne zlé.

„Naozaj je to také zlé?" opýtala som sa snádejou, že povie, že len preháňal. No on len mlčal. Oh, nie.Mlčanie znamená súhlas. Do riti!

„Č-čo sú to za lieky?" opýtala som sa a hlavouukázala na oranžovú tubu s tabletkami.

„Na spanie," povedal Jason a očami začal skúmaťoranžovo-priesvitnú tubu.

„Jason, mne tabletky na spanie nepomôžu. Keďzaspím, do mojej hlavy sa zas vkradnú tie nočné mory. Nechcem tozažívať znova Jason," pokrútila som hlavou a do očí sa minahrnuli slzy.

„Nebude sa ti snívať nič. Sľubujem," povedalodhodlane Jason.

„Ako to do čerta môžeš vedieť? Ako si tým môžešbyť tak hrozne istý?" krútila som hlavou a snažila sa zahnaťslzy.

„Proste to viem," mykol jednoducho plecami. Zasmialasom sa nad jeho ľahostajnosťou. Aj keď mi príliž do smiechunebolo.

„A odkiaľ ich vlastne máš?" opýtala som sa a napár sekúnd som zaklonila hlavu dozadu.

„Potiahol som ich z vašej kliniky," povedalľahostajne. V ten moment som sa takmer zadrhla vlastnými slinami.

„Ako si sa tam pre boha živého dostal?" opýtalasom sa ho.

„No, proste som im povedal, že som tvoj kamarát. Žemáš v kancelárií niečo dôležité, a že to potrebujem zobrať.A potom som našiel toto," ukázal prstom na nádobku s tabletkami,ktorá ležala na stole. Pousmiala som sa nad jeho šikovnosťou.