He saved us [JBFF SK]

Part 38. "Please stop it!"

V minulej časti: „Ďakujem hrozne moc," povedal som jej do vlasov. Rozplakal som sa. Tami chytila jednou rukou moju bradu a prinútila ma pozrieť sa na ňu.

„Neplač.A nemáš začo. Poďakuj mi až keď to výjde," povedala, dala mi pusu na líce a potom aj s Maxom odišla do ich izby. Celý rozžiarený šťastím som si sadol na gauč a nerozmýšľal som nad ničím iným, iba nad tým, aký som vďačný za to, čo pre mňa urobila.

Z pohľadu Ronnie:

Hneď ako som sa ráno zobudila na zvuk budíka, vyletela som z postele a ponáhľala som sa do kúpeľne. Spravila som si rannú hygienu,obliekla si čisté spodné prádlo a hodila som na seba čierne teplákové kraťasy a obyčajné šedomodré vyťahané voľné tričko s krátkym rukávom. Vlasy som si zaviazala do trochu chaotického drdolu a zbehla som dolu do kuchyne, kde som pripravila deckám raňajky a ešte som nachystala pomarančový džús, lebo ho majú najradšej. Potom som sa aj ja sama naraňajkovala.

„Tak decká, mám pre vás strašne dobrú hru," začala som, keď raňajkovali. „Čo je to za hru?" opýtala sa ma Susan s plnými ústami. Zachichotala som sa a nadýchla sa. „Poznáte Justina," začala som s dlhým výdychom. „Ty myslíš môjho Justina?" vypleštila na mňa oči Susan. „Presne," povedala som a pozerala som sa pritom na Susan. „Čo je s ním?" vyzvedal Thomas. Takisto s plnými ústami. „No on je tu. Viete, prišiel na dovolenku aj s rodinou," povzdychla som si znovu. Susan zabehlo jedlo, čo práve žuvala. „On už ma nemá rád?" opýtala sa ma smutne.„Ale jasné, že ťa má rád. Vieš on len už má iné starosti. Má priateľku a majú spolu krásneho syna. Maxa. A on je šťastný chápete?" dokončila som. „No stále tomu akosik nerozumiem,"rozhodila rukami do vzduchu Susan a napila sa z džúsu.

„Viete,on vás troch videl, a myslí si, že ste moji. Myslí si, že mám priateľa a tak podobne. Veď mi rozumiete."

„Ty ale nikoho nemáš a my ani nie sme tvoje deti," zasmial sa Thomasa k nemu sa pridali aj ostatní. Aj keď silno pochybujem že Daniel tomu všetkému rozumel.

Sedeli sme v aute a už sme boli na ceste domov. Lil šoféroval a deti vzadu spali. Ja som sedela so skrčenými nohami a roztrasenými perami, zatiaľ čo ma Lil, každých tridsať sekúnd utešoval tým, že ma hladil prstami po tvári.

„Notak Ronnie. Ja viem, že ťa bolí to čo si dnes videla, ale ako si mi sama včera tvrdila, je šťastný. A to je to, čo ty pre neho chceš," hovoril mi. Dobre som si uvedomovala, čo mi vlastne hovorí. Z očí mi vybehlo pár sĺz. Smrkla som a okamžite ich z tváre šmahom ruky zotrela.

Lil zastavil pred mojím domom. Vlastne tu nebývam menej ako bývam,pretože väčšinu z roka som s deckami. Vystúpila som z auta,prebrala som Susan a potom som ju odovzdala otcovi.

Nasadla som späť do auta a pokračovali sme v ceste domov. Po desiatich minútach mi Lil pomáhal vyložiť  deti z auta. Celkom dobre si rozumeli s Justinovým Maxom.

Spoločnými silami sme ich nakoniec nejako uložili do postelí a sadli sme si do obývačky. Sedela som tesne blízko pri Lilovi s hlavou položenou na jeho hrudi, pričom ma Lil obímal rukou okolo pliec.

„Princezná?"absolútne som na neho nereágovala. Lil sa však nikdy nenechal len tak odbiť a ani vtedy to nebolo inak. Zatriasol mnou a čakal, kým zareágujem.

„Huh?"ozvala som sa potom so slzami v očiach. „Pozri sa na mňa.Neznášam, keď ma ignoruješ," chytil ma za bradu a prinútil ma,pozrieť sa mu do očí. Pozerala som sa na neho cez slzy, a čakala som čo z neho vylezie.