He saved us [JBFF SK]

Part 28."Where are you going?"

V minulej časti: Celýdeň sme trávili spolu doma.

Pozerali smetelku a neskôr večer, sme zaspávali spolu. Tak ako predtým. Jasom si však najskôr musela dať tabletku, aby sa mi opäť ničnesnívalo a aby som mohla vôbec spať. Páčilo sa mi znovazaspávať v jeho objatí. Bolo to dokonalé.

Lieky beriem už párdní a cítim sa naozaj super. Teda, super ako super. Cítim sa oveľalepšie ako pred pár dňami. Volala som aj s otcom a Susan. Povedalasom im, že už mi je dobre. Že možno aj pôjdem do práce skôr,ako by som mala. Aj som to mala v pláne, akurát Justin s tým malproblém.

„Nevrátiš satam,"

„Justin, prosímprestaň. Nebudem sa s tebou o tom hádať. Je to moje rozhodnutie,nie tvoje. Som dospelá a môžem si robiť čo chcem," namietalasom.

„Uvedom si, ako sivyzerala pred pár týždňami," povedal to tak potichu, až sommala pocit, že šepká.

„Justin ale to sklinikou nemalo nič spoločné. Išlo tam o Toma!" kričala som soslzami v očiach. Neviem prečo som kričala. Viem však, prečo somplakala. Spomenula som si, ako mi rýchlo bilo srdce, keď somcítila, že sa blíži Justinov koniec a ako potom zomriem aj ja.

*flashback*

Vypleštila somoči od strachu, keď za ním stál Tom. Držal mu nôž pod krkom, aja som dobre vedela, že Justinova pištoľ sa váľa vedľa mňa namatraci. Rozmýšľaj veľmi rýchlo Veronica. Ak nič neurobíš,Justin zomrie, a neskôr aj ty.

S roztrasenýmirukami som zodvihla zbraň zo špinavého matracu. Nemala som s ňoupriveľmi práce, keďže už bola nabitá, stačilo len namieriť astisnúť spúšť.

Ale až priveľmidobre som vedela, že keď neukľudním samú seba, tak je veľkápravdepodobnosť, že trafím Justina, čo som nechcela.

Vystrela som rukypred seba, a snažila som sa ukľudniť svoj dych. Zhlboka som sanadýchla, čím som prinútila vlastné ruky, aby sa prestalitriasť. Vedela som, že s výdychom príde výstrel. Mala somstrach. Obrovský strach, a vedela som, že ak to neurobím, navždyho stratím.

S výdychom somstisla spúšť, pričom som mala namierené na Tomovu hlavu. Guľkaprevsvišťala vzduchom, až trafila Toma do hlavy, pričom som sisíce vydýchla, ale uvedomila som si, že som zabila človeka.

Justin si privýstrele myslel, že on je postrelený, keď si však uvedomilsituáciu, otočil sa ku mne. Ešte vždy som držala jeho zbraň vruke a plakala som.

Nevnímala somvôbec nič. Žiadny dotyk, proste nič. Až po pár sekundách zomňa vyšla jedna veta.

„Justin, ja somho zabila," vyzlykala som. „Zabila som človeka," povedala sompotichu, pričom som si uvedomila, aké horzné to je a že to znieešte oveľa horšie.

*endofflashback*

„Nedokážem siani len predstaviť, aké to bolo, keď ti ubližoval. Akou bolesťousi si prešla, ale ver mi, keď ti hovorím, že viem čo som videl.Bola si zničená už pár dní pred tým, než ti Tom ublížil.Psychické problémy tvojich pacientov sa na tebe odrážajú,"povedal mi so slzami v očiach, a ja som nedokázala uveriť tom, čosom počula. Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu. Odtrhol sa odmojích zaslzených očí a odišiel. Zatvoril za sebou dvere a jasom zostala stáť na prostriedku izby. Rozrušene som sa ťahala zavlasy a nechala som, aby mi slzy padali dolu po tvári.