He saved us [JBFF SK]

Part 25. "I killed him"

V minulej časti:„Vďakavám. Ja utekám od trafeného maniaka a potrebujem sa dostaťdomov," vravela som udychčane, kým som zatvárala za sebou dvere.Vodič však nič nepovedal. Bolo mi to čudné, tak som otočilahlavu jeho smerom.

„Tak ja som maniak!" zahučal na mňa. Naozaj sompráve nasadla do auta tomu istému maniakovi, od ktorého somutiekla?

Zrýchlene som dýchala a snažila som sa otvoriť dverena aute, aj keď už sme dávno nestáli. Na moju smolu, Tom ichstihol zamknúť skôr.

V aute ma striasalo od zimy, no celú cestu bolo ticho.On naozaj nič nepovedal? Okrem toho na začiatku. Srdce mi bilo akosplašené. Keď mi dokázal ublížiť už pred tým dosť, čo sabude diať keď sa vrátime. Pozorne som sledovala cestu a snažilasom nájsť aspoň nejaký záchytný bod, ktorý mi povie, kde som.Cestu som vôbec nepoznala.

Predstavila som si, čo mi tak môže spraviť, keď savrátime. Mohol by ma znova popáliť. Porezať. Udrieť. Kopnúť.Umučiť k smrti alebo rovno zastreliť. Pri tej predstave mi po lícistiekla slza.

Po pár minútach auto zastavilo. Nechcela som z nehovystúpiť. Už by som mu neušla.

Dvere na mojej strane sa prudko otvorili. Tom ma chytilza predlaktie a na silu ma vytiahol von z auta. Do tváre mi znovapadali kvapky dažďa. Tentokrát to bolo príjemnejšie. Padalijemne.

Vliekol ma do domu a nakoniec späť do pivnice. Otvorildvere a sotil ma dnu. Neudržala som rovnováhu a spadla som na zem.Vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. Plazila som sa pred ním pozemi, čo by bolo účinné, keby som ho bola predtým zranila o čosiviac. Kríval, ale nebolo to veľké zranenie. Nestihla som mu újsť.A aj keby som stihla, nemala som kam.

Chytil ma za nohy a potiahol ma k nemu. Aby som sanemohla brániť, sadol si mi na nohy. Stále som však mala voľnéruky a tak som sa ho snažila trafiť. Na piaty pokus sa mi podarilotrafiť ho päsťou do nosa, ihneď sa mu spustila krv. Z vreckaznovu vytiahol cigaretu. Aj keď som sa snažila mu ich vytrhnúť,stihol ju zapáliť, rozťahať a potom sa rýchlo blížila k mojimstehnám. Chcela som ho kopnúť, zhodiť ho zo seba. Bol všaksilnejší. Cítila som, ako sa mi cigareta pripálila ku koži.Vrieskala som. Po lícach mi stekali slzy. Potom znovu a znovu. Mojevýkriky do tmy sa ozývali snáď celým domom. Keď skončil,zvliekol zo mňa košeľu. Už som nemala ani síl sa brániť. Chcelma znásilniť? Roztrhol mi látku, ktorou som mala obviazanú ranuna ramene. Nie nie nie. Prosím nie. Cigaretou sa približovalbližšie. A nakoniec pritlačil. Bola to asi tá najhoršia bolesťakú som kedy zažila. Trepala som sa. Chcela som, aby prestal apritom všetkom mi slzy máčali tvár.

Dúfala som, že skončil. Bola som však na omyle a keďsom tvrdila, že pálenie ranu cigaretou bola najhoršia bolesť,nemala som najmenšie potuchy, že dokáže byť ešte niečo horšie.

Vytiahol vreckový nožík. A znovu narezal už takbolestivú ranu. V ten moment som si viac ako čokoľvek želalasmrť. Chcela som zomrieť. Výkrik sa mi zasekol v hrdle, no o pársekúnd neskôr sa aj tak vydral von.

Kričalasom a plakala. Keď prestal, utrel si nožík do nohavíc a odišiel.Bez slova. Nechal ma tam ležať, mokrú, bez síl, ubolenú nastudenej zemi. Z rany na ramene mi vytekala krv a moja slzamipremáčaná tvár ležala v prachu. Bezmocne som ležala na studenejzemi, celá mokrá a snažila som si spomenúť na Justina.

Jediné čo som videla, boli jeho oči. Úsmev. A potomsom počula jeho krásny smiech. Z očí mi vypadla ďalšia slza.Zatvorila som oči a snažila som nemyslieť na bolesť, ktorú sompráve prežila.