He saved us [JBFF SK]

Part 49. "Really? Will he?"

V minulej časti: Keď sme prišli domov, najedli sme sa spolu a potom Justin pomáhal Susan s úlohami a ja som varila večeru. Špagety. Keď som mala hotovo,pozreli sme si telku a čakali kým sa vráti otec, aby sme sa spolu mohli všetci navečerať. No a po výdatnej večeri som  uložila Susan spať a pravdu povediac, ani neviem ako som sa dostala do postele.

„Notak Jason zodvihni to," prevracala som očami v jeden piatkový večer,keď sme mali v pláne vyberať dievčenské mená a to som ešte Jasonovi nestihla povedať tie chlapčenské. „Nezdvihne ti. Asi toho má veľa," mykol plecami Justin a ja som len prikývla.Položila som mobil na stolík v obývačke a čakali sme už len na otca, ktorý telefonoval v jeho pracovni. Susan už pár mien hľadala v knížkach. Aspoň sa tak tvárila a pospevovala si nejakú pesničku. Justin sedel vedľa mňa a hladil ma po vlasoch. Odkedy začal chodiť do tej práce, priveľmi nerozpráva. Ale ani sa mu nečudujem. Je veľmi unavený, vždy keď sa večer vráti. Povedal ale, že sa to časom zmení len sa do toho potrebuje viac dostať. Will s Tami a malým Maxom si dovolenku o niečo predĺžili, ale potom sa museli vrátiť späť do štátov. Justinovi tu Will očividne chýba, ale bude to musieť vydržať, kým sa deti nenarodia. Potom sa vrátime späť. A ja už sa neviem dočkať.

„Tak môžeme začať?" tleskol otec rukami o seba a prisadol si k nám nadšene s knihou plnou dievčenských mien v ruke. Dosť by ma zaujímalo, kde sa berú všetky tie knihy s detskými menami v našom dome. „Konečne oci," povedala znudene Susan a zívla si.

A tak sme v konečne plnom obsadení začali vyberať dievčenské mená.

Začali sme s plno menami na papieroch a nakoniec sme skončili pri štyroch. Na hlavu jedno meno. Jedno z najlepších, najkrajších a zároveň najneobyčajnejších. Grace, Amelia, Emily a Luna. Viem, to posledné je možno trošku odlišnejšie a najzvláštnejšie, ale je krásne. Mne sa páči. Prišla s ním Susan. Vlastne prišla len s takými neobyčajnými menami. Napríklad Yasmine, Fleur, Kirsten a potom Luna. Zamilovala som si to hneď na prvé počutie, a musela som ju prehovárať, aby ho vybrala ako najlepšie meno z jej výberu. Každý mal vypísať pár mien, ktoré sa mu páčili najviac. A potom z tých vypísaných mien mal vybrať jedno, do najlepšej štvorky. Nemala som ju ovplyvňovať, ale tak hrozne sa mi to páčilo. Ja som z tých mojích vybrala Emily. Justin Ameliu a môj otec Grace. Bolo to naozaj veľmi unavujúce. Susan od vyčerpania napokon zaspala medzi knihami na koberci a môj otec driemal v jeho koženom tmavohnedom kresle, ktoré som mu kúpila na posledné Vianoce.Justin poupratoval porozhadzované knihy a papiere, zatiaľ čo jasom preniesla Susan do postele. Potom som zobudila otca a ten za zamrmlania dobrej noci a odišiel do svojej spálne.

Zostala som sedieť na gauči a unavene som zízala pred seba. „Hej zlatko, všetko v poriadku?" opýtal sa ma ustarostene Justin a sadol si ku mne. „Ale áno, len som hrozne unavená," povzdychla som si s maličkým úsmevom. „Ja tiež. V práci je toho na mňa hrozne veľa. Asi by som sa radšej znova venoval zbraniam a týmto veciam. Ani z toho som nebol tak veľmi unavený ako z tohto tu. Aj v Kanade toho mali pre mňa menej. Ani neviem čo mám robiť," povedal unavene a pretrel si unavené oči, ktoré lemovali tmavé kruhy. „Hej, notak. Spolu to zvládneme. Aj tvoju prácu a aj deti, ktoré ma nenormálne vyčerpávajú. No a to ešte ani nie sú na svete," moje upokojenie sprevádzal unavený smiech a hneď potom nasledoval ten Justinov. „Nebojím sa. Len mám strach," odfrkol si Justin. „Ale nie. Justin Bieber sa niečoho bojí?" zabŕdala som do neho. „Povedal som, že sa nebojím. Iba mám strach," opravil ma Justin a hrozne pritom rozhadzoval rukami. „Dobre zlatko. Tak nemusíš mať strach. Prečo máš vlastne strach? Z čoho?" pýtala som sa zamyslene. „Čo keď nebudem dobrý otec? Nebudem pochybovať o tom, že ty budeš úžasná mama, lebo máš mladšiu sestru a tri roky si sa starala o tri malé deti. A ide ti to s nimi perfektne. Ale čo ja? Najradšej by som sa vrátil k mojej pôvodnej práci aj keď viem, že by som Vás ohrozil. Neviem to s deťmi. O plienkach neviem vôbec nič a tiež nepoznám rozdiel medzi sunarom a iným sušeným mliekom. Neviem či zvládnem vstávať v noci každé tri hodiny za plaču našich dvoch detí. A už vôbec nemám poňatia o tom, ako sa deti prebaľujú, či kúpu alebo obliekajú tak, aby som im neublížil," povzdychol si Justin po tomto dlhom monológu a ja som nevychádzala z údivu. „Ale prosím ťa. Čo ťa to napadlo, že nebudeš dobrý otec. Nebuď smiešny. So Susan ti to vždy išlo. A aj s Danielom. Budeš skvelý. A čo sa toho ostatku týka, vstávať v noci každé tri hodiny budeme spolu a tiež sato ostatné spolu naučíme. Nemusíš mať strach vôbec z ničoho. Spolu to zvládneme," usmiala som sa a pohladila ho po tvári. „Tak dobre," usmial sa Justin nakoniec. „Mimochodom, zavolal som Jasona," povedal s lišiackym úsmevom. „Ako to myslíš, zavolal som Jasona?" pýtala som sa neveriacky. „Tak ako som to povedal," zachichotal sa. „To vážne? On príde?" bola som nadšená. Nevidela som ho tri roky a neuveriteľne mi chýbal. „Príde. Už o dva dni. Prekvapenie láska," usmial sa Justin od ucha k uchu. „Ďakujem," pobozkala som ho a potom sme odišli spolu do našej izbe, kde som sa prezliekla do pyžama, pohladila som si rastúce bruško a išli sme spať. 

Ahojte, aby som sa Vám hneď na začiatku ospravedlnila, že časť je brutálne krátka. Takže sa ospravedlňujem. Ale chcem, aby ste si posledné časti poriadne užili. Pomaly ale isto sa totiž blížime do cieľa. :) Ešte sa chcem poďakovať za také množstvo krásnych komentov pri predošlej časti a samozrejme za vaše názory. :) A rovnako ako predtým Vás chcem poprosiť, aby ste mi napísali meno, ktoré sa Vám z môjho doterajšieho výberu páči najviac, prípadne aké iné sa Vám páči. Keby dvojičky boli dievčatá, aké mená by ste im dali Vy. :) Ďakujem za spoluprácu! :* LOve Y♥U GUys!♥-Katherine