He saved us [JBFF SK]

Part 22. "My girlfriend is dead"

V minulejčasti: „Myslím,že by sme to mali rozpustiť. Bolo toho dosť," povedal som azložil som zo mňa Ronnie na gauč. Postavil som sa a zobral ju donáručia.

„Čaute," pozdravil som ich a niesol som ju dosvojej izby. Opatrne som ju uložil do svojej postele, prikryl juprikrývkou. Dal som si rýchlu sprchu, obliekol som si čistéboxerky a ľahol som si k nej. Obmotal som si okolo nej ruky azatvoril som oči.

Z pohľadu Ronnie:

Keď som sa ráno zobudila, v posteli som ležala sama.Justin už tam nebol. Keď som si spomenula na to, čo sa stalo,nahrnuli sa mi do očí slzy, ktoré som len zťažka dokázalapotlačiť. A aj keď som sa sebeviac snažila, jedna slza mi vykĺzlaa skotúľala sa mi po tvári. Nechala som ju stiecť a potom som sapostavila z postele. Keď som si uvdomila, že je čas ísť dopráce, zamotala sa mi hlava a ja som prišla na to, že tamnedokážem dnes ísť. Našla som mobil a zavolala som, že si napár chcem zobrať voľno. Hneď potom som išla do kúpeľne, kdesom si spravila rannú hygienu a vlasy som si zamotala do chaotickéhodrdolu.

Obliekla som si modré tepláky a obyčajné bieletielko. Vyšla som z izby a po schodoch som zbehla dolu do kuchyneodkiaľ sa niesla vôňa dokonalých raňajok. Lievance. Zhlboka somsa nadýchla a nasala do seba vôňu. Stála som pri dverách, ktorévedú do kuchyne a naskytol sa mi pohľad na piatich dôležitýchľudí môjho živote sediacich a raňajkujúcich za jedným stolom.Vždy ma fascinovalo, ako sa ráno zišli a dali si spolu raňajky.Ako rodina, čo oni boli. Zrovna sa rozprávali o práci. Usmievalasom sa ako sprostá pri pohľade na nich. Stála by som tam bez slovaešte chvíľu, keby si ma Lucas nevšimol. Stretli sa nám pohľady,on sa len pousmial a natrel si nutelu na jeho lievanec.

„Šibe ti? Čo sa uškŕňaš ako idiot?"rozhadzoval rukami okolo seba Will, sediaci oproti Lucasovi. Mykolplecami a nožíkom zabrblaným od nutely ukázal na mňa. Samozrejmevšetky hlavy sa ku mne otočili.

„Dobré ráno," usmiala som sa a sadla som si medziJustina a Lucasa. „Dobré," odzdravili.

„Ako dlho si tam stála?" opýtal sa ma Justin,pričom sa ku mne naklonil, aby to ostatní nepočuli. Naklonila somsa pre zmenu ja k nemu a potichu som zašepkala: „Dosť dlho na to,aby som si všimla ako sexi vyzeráš ráno."

Provokácia. Čistá provokácia, aspoň z mojej strany.Nič nepovedal, ale skoro mu zabehlo. Ja som sa pohodlne usadila nastoličke a očami som hypnotizovala voňajúce lievance.

„Nehypnotizuj a jedz," kopol ma pod stolom do nohyZake a prísne sa na mňa pozrel.

„Nemám chuť," mykla som plecami. Hrala som sprstami na rukách a potom som si spomuenula na predošlý deň. Narukách som odrazu znova cítila ťažobu krvi, aj keď tam už dávnonebola. Zovrelo mi hrdlo a odrazu tam bola tá obrovská guča, ktorúsom nevládala prehltnúť. Postavila som sa od stola rýchlosťoublesku, čím som všetky oči donútila pozerať sa na mňa ako nablázna. „J-ja len, potrebujem si ísť niečo zobrať domov. Niečosom tam zabudla," koktala som ako debil a chalani sa na mňapozerali, akoby som ním aj naozaj bola. Ponáhľala som sa zkuchyne. Obula som si tenisky, hodila som na seba Justinovu mikinu,ktorá sa váľala na gauči v obývačke. Nemala som tu svoje auto atak som išla peši. Vonku bolo chladno a k tomu všetkému aj podmrakom. Ani som sa nenazdala a začalo popŕchať. A potom sarozpršalo. Na hlavu som si dala kapucňu a pridala som do kroku.

Keď som konečne prišla k bytovkám, zadrhol sa midych. Samozrejme som klamala. Nepotrebovala som si nič zobrať.Jednoducho som chcela vedieť, či sme s Justinom neprehliadli nejakédôležité stopy a tak som sa tam vrátila. Odomkla som spodnédvere a potom vrchné od bytu. Stála som na chodbe a zhlboka somdýchala. Prehľadala som kúsok po kúsku celý byt, ale nenašlasom nič, čo by mohlo pomôcť. Zúfalá som si sadla na stoličkudo kuchyne a rozmýšľala som. A potom som si všimla na stoleniečo, čo by tam určite byť nemalo. Obyčajný biely lístoček.To čo bolo na ňom napísané, ma však pripravilo o dych.