He saved us [JBFF SK]

Part 26. "Nightmare"

V minulej časti: „Milujemťa Veronica," pošepkal som jej.

„Milujem ťa Justin," povedala potichu.

Zatvoril som oči a konečne som mohol ísť podesiatich dňoch spať s vedomím, že Ronnie, je v poriadku ba viac,spí hneď vedľa mňa.

Z pohľadu Ronnie:

Sedelasom na posteli a šúchala som si skrehnuté nohy. Bola mi hroznázima. Do izby sa vrútil Tom, pravdepodobne pripravený, mi ublížiť.Mala som chuť sa stratiť, zmenšiť sa, alebo sa úplne vypariť.Nechcela som tú bolesť prežívať znova.

Podišielku mne a schytil ma za vlasy, čo ma prinútilo vykríknuť. Potiaholma za ne a tým, ma donútil ľahnúť si na posteľ.

Opäťma vyzliekol z košele, ktorá sa zastavila pri pravej ruke, keďžesom bola ňou pripútaná k posteli.

Naskôrma udrel do tváre, na čo som vykríkla. No nebola to bolesť, akúsom zažila predtým.

Potomma začal surovo mlátiť. Keď už nenašiel miesto, kam by ma moholudrieť, kým som ležala, chytil ma za ľavú ruku, do ktorej miokamžite vystrelila obrovská bolesť, a potiahol ma z postele.Dopadla som na špinavú, studenú zem a udrela si pritom chrbát,keďže som narazila do rámu postele.

Sedelasom na zemi a pravú ruku som mala bolestivo vykrútenú, lebo somňou bola pripútaná k posteli.

Anisom si neuvedomila, že mi po lícach stekajú horúce slzy.

Zatvorilasom ich a predstavovala som si Justina. Ako sa smeje, ako ma bozkáva.

Prudkábolesť ma prinútila otvoriť oči. Vyrazila mi dych. Dostala somkopanec do brucha.

Vykríklasom na celú izbu. A potom ďalší a ďalší. Plakala som akričala. Aj tak mi však nemohol nikto pomôcť. Nikto okrem Toma,ma nepočul.

Keďskončil, prosto odišiel a nechal ma tam na zemi. Znova.

Tvársom mala premáčanú od sĺz. Všetko ma bolelo, a nevládala som saani pohnúť.

Keďsom však zatvorila oči, videla som mamu. Silné svetlo a v ňommoju mamu. Volala ma k sebe.

Vedelasom, že to je môj koniec. Vtedy som si to želala viac ako čokoľvekna svete.

Malasom však ešte Justina a Jasona. Ostatných chalanov. Susan a ocka.

Mamamala rozpustené blonďavé vlasy a jej oči sa stretli s mojími.Jej dokonalú postavu lemovali bledunko modré šaty, ktoré viali vovetre, rovnako ako jej vlasy.

Naťahovalaku mne ruku. Už už som sa jej chytila, keď som si znovu spomenulana to, čo mám doma. Ruku som odtiahla a so slzami v očiachpokrútila hlavou.

„Prepáčmami, ľúbim ťa, ale ktosi ma potrebuje a ja to musím zvládnuť,"povedala som a ona len prikývla.

Zrazuzmizla a s ňou aj jasné svetlo. Znova som sa ocitla v tme.

Prudko som sa nadýchla, a zároveň otvorila oči.Zadychčaná som sedela na posteli a snažila sa chytiť dych.Snívalo sa mi o tom, čím už som si raz prešla.

„Srdiečko," oslovil ma chrapľavým hlasom a jehoruka pristála na mojej, ktorou som sa opierala o matrac.

„Nočná mora," skonštatovala som. Nechcela som sao tom viac baviť. Nechcela som mu hovoriť o čom bola, pretožetakých otázok príde dosť. Keď bude chcieť, aby som rozprávalao tom, čo sa tam dialo. Stále som pritom hľadela pred seba.Potiahol ma za ruku a ja som sa zvalila k nemu. Obmotal si okolo mňaruky, pričom som sa konečne cítila bezpečne.