He saved us [JBFF SK]

Part 23."Fajn, but you first!"

V minulej časti:„Neospravedlňujsa. To s Gabi nebola tvoja chyba, ale moja, pretože som si juneustrážil. Len som ti chcel povedať, že niesi sám, kto o ňu mástrach. Ak ju má on, je vo veľkom nebezpečenstve. Ja sa pokúsimurobiť čo sa bude dať Justin. Ty ju ale musíš nájsť a to čonajrýchlejšie. Chráň si svoje, kým je tvoje. Ochráň ju,"bolo posledné čo Will povedal a ja som mal slzy na krajíčku.Potom odišiel do kuchyne. Ja som znova len kopol nohou do skrinky.

Zrazu na mojom pleci pristála niečia ruka. Otočilsom k nej hlavu.

„My ju nájdeme," povedal mi Jason a ja som lenprikývol.

Usadil som sa naspäť na gauč a premýšľal som,zatiaľ čo moja princezná niekde trpí.

Z pohľadu Ronnie:

Prebúdzala som sa s úsmevom na perách, pretože môjzlý sen sa skončil. No keď som sa posadila na posteli, zistilasom, že toto ani zďaleka nie je koniec. Na mojích holých apremrznutých nohách boli vypálené krúžky od cigariet a mojeruky stále zvierali putá, ktoré boli pripútané k posteli. A ktomu všetkému mi bola hrozná zima. V miestnosti, v ktorej som sanachádzala, bolo jedno jediné okienko, ktoré bolo také maličké,že som cezeň vlastne ani nič nevidela.

Ruky som ťahala čo najďalej od kovového rámupostele, snažila som sa ich pretrhnúť, čo bolo aj tak úplnenemožné. Prestala som až, keď sa mi začali poriadne zarezávaťdo rúk, z čoho mi na rukách zostali červené bolestivé pásy.

Nervózne som sedela na posteli a čakala som, čo tentodeň prinesie.

Po chvíli sa otvorili dvere, cez ktoré vošiel dnu Toms táckou a jedlom v ruke.

„Dobré ráno drahá," uškrnul sa na mňa.Neodpovedala som mu.

„Priniesol som ti niečo na jedenie," povedal aukázal hlavou na tácku s jedlom. Zamračila som sa. Myslela som si,či to nebude otrávené.

„Mala by si niečo zjesť," povedal starostlivo, ajkeď som vedela, že je to len pretvárka.

„Fajn. Ale ty prvý," odvrkla som a očami som honeustále sledovala.

„Ty si myslíš, že by som ťa chcel zabiťotrávením?" hrdelne sa zasmial. Spomenul práve, že sa ma chystázabiť? Jasné ty tupá hus, chvíľku ťa potýra a potom topríde. Si ako prasa na výpek. No dobre, tak také maličkésprostučké prasiatko. Ozvalo sa moje svedomie. Zachvela sa mispodná pera, keď som si to konečne uvedomila.

„Keby som ťa teraz hneď chcel zabiť, urobím to. Aty si ani nepípneš. Urobil by som to tak, aby si trpela drahá. Jedby ťa odrovnal behom pár sekúnd," nechutne sa zasmial a položiltácku na posteľ predomňa.

Zapozerala som sa na jedlo. Na tácke bola teplápolievka, predpokladám, že sáčková, ale bolo mi to jedno. Vedľabol postavený pohár s vodou. Chcela som sa poň načiahnuť, aleputá ma nepustili. Tom sa len zasmial. „Nebuď taká hŕŕ, dámti ich dolu," povedal, čím ma prekvapil a to teda dostatočne.

Hneď ako ich odopol, chytila som sa za zápästia apárkrát si po nich prešla rukou. Boli dooškierané a červené.

Hneď potom som sa načiahla za pohárom s vodou, no kýmsom sa stihla napiť, v ramene som pocítila ostrú pichľavúbolesť. Okamžite som vykríkla na plné hrdlo a pustila som pritompohár s vodou. Odrazil sa od postele, spadol na zem, kde sa rozbilna veľa drobných kúskov.

Otočila som hlavu k miestu, odkiaľ bolesť prišla. Vmojom ramene bola predpokladám dosť hlboká rezná rana a Tom sipráve utieral nôž celý od krvi do trička.

Zrýchlene som dýchala a rýchlo sa mi zahmlievalo predočami. Nie som až taká hrdinka, ako som si kedysi myslela.Napríklad, keď som vrazila Tomovi na školskom dvore a Jason mapochválil. Som hrozne slabá.

K tomu všetkému mi zvonilo v ušiach. Zvalila som sana matrac a pravou rukou som sa dotkla krvavej rany na ľavom pleci.Nevnímala som absolútne nič iné. Bolesť, ktorá mi vystreľovalado rany a potom horúce slzy na mojej tvári.

„Keby si sa náhodou snažila utiecť. Táto rananebude jediná, ktorú budeš mať," nechutne sa zaškeril aodišiel. Bolo to jediné čo som počula. Privrela som oči a srukou položenou na rane som zaspala.

Prebrala som sa na buchot. Rýchlo som sa posadila naposteli a porozhliadla som sa po miestnosti. Na zemi bola vyliatapolievka a miska bola rovnako ako predtým pohár, porozbíjaná namnoho drobných kúskov. Predpokladala som, že som tácku spolievkou skopla z postele, keď som spala. Tiež som si všimla, ženie som pripútaná k posteli. A že matrac bol od krvi. A mojetielko tiež. Bola som hladná, dehydrovaná a podľa všetkého somstratila dosť krvi.

Bola som spotená aj keď tam bola zima a zimomriavkysom mala po celom tele. Rukami som si prechádzala po nohách a porukách, aby som sa zbavila zimomriavok, ale aj tak to nepomáhalo.Bola mi ukrutná zima tak som si snažila nadýchať do rúk. Podlhšom čakaní sa otvorili dvere. Dnu vošiel Tom. Hodil po mneokom a potom ako prišiel, tak aj odišiel. Bez jedného slova.Milšie by mi asi bolo, keby ma odporným hlasom oslovil drahá,princezná alebo kvetinka. Toto bolo vážne zlé. A najhoršie natom je to, že neviem čo mám čakať ďalej. Do rany na mojomzakrvavenom pleci jednostaj vystreľovala obrovská bolesť a ja somsa nezmohla na nič iné, len na slzy.

Si slabá. A on ťa ani nehľadá. Veď kto by užlen o teba mal záujem. Pozri sa na seba, si len troska. Nie si dosťsilná, aby si to zvládla a on potrebuje mať pri sebe silnú ženu.Nie teba. Ozývalo sa mojesvedomie.

„Prestaň!" vykríkla som, a rukami sa potiahla zavlasy.

Už ti dokonca aj drbe, ako tvojim pacientom naklinike. Ak to prežiješ, skončíš tam s nimi. Znova.„Sklapni!" znova som vykríkla, tentokrát hlasnejšie.

Ale to robíš ty. Rozprávaš sa sama so sebou.Zasmialo sa mi.

Dobre, to musí prestať. Zhlboka som dýchala a potomvydychovala. Ako to učím pacientov. Keď sa moja myseľ ukľudnila,zatvorila som oči. Je to zo straty krvi a dehydratácie a hladu.Pomyslela som si. Z lemu tielka som s obrovskými bolesťami odtrhlakúsok, aby som si mohla previazať ranu.

Zaťala som zuby apotláčala som krik. Úspešne som si pravou rukou a za pomoci zubovpreviazala ranu, aby som nestratila viac krvi. Už toho aj tak bolodosť. Od únavy som padla na matrac. Potom som si však uvedomila,že nie som pripútaná a, že tú situáciu musím využiť, kým sabude dať. Postavila som sa z postele a podišla som bližšie kokienku. Postavila som sa na špičky, a nakukla som, či nezbadám,kde som. Nič som však nemala šancu vidieť. Jediné čo somvidela, bola tráva. Menej zelená ako cez leto a vonku fúkalstudený vietor. Odtiahla som sa naspäť na svoju posteľ a dávalasom si pozor, aby som si nepichla sklo do nohy. Na posteľ som sisadla do tureckého sedu a studeným prstami na rukách som siprechádzala po modrinách, ktoré som ani nevedela od čoho mám. Popopálených miestach na stehnách a potom po sčervenaných miestachna zápästiach od pút. Pri každej rane sa mi po studenom lícispustila horúca slza. Vždy ma až zatriaslo.

Zvalila som sa na posteľ a premýšľala som nad tým,ako dlho už som tu. Nakoniec som prišla na to, že sú to dva alebotri dni. Skôr dva. Chytila som kúsok skla z pohára a urobila somním dve čiarky na špinavej stene za mojou hlavou, ale tak, abyboli skryté za čelom postele. Najväčší kúsok skla som siuložila pod krvavú a väčšne mokrú podušku od mojich sĺz.Ľahla som si a zatvorila som oči. Aj cez zatvorené oči sa mipretlačili slzy a nakoľko boli horúce, príjemne hriali.Zavzlykala som do vankúša a zachrapčala som. Bola mi zima, tak somsa schúlila do klbka a snažila som sa zohriať najviac ako sa lendalo. 

Ahojte :) som chorá, tak som mala teraz čas :D tak čo hovoríte? :D páči sa vám, či nie? :) myslíte si, že to Ronnie prežie či ako? kludne dajte vedieť v komentoch, čo si myslíte :) ja si to rada prečítam. 

Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine