He saved us [JBFF SK]

Part 7. "Jason stop!"

V minulej časti: „Jason!" počula som, ako ho volajú. „Musíme ísť. Drž sa tu," pohladkal ma po ruke a usmial sa na mňa. Prikývla som a zamávala mu na rozlúčku. Zmizol za dverami a mne sa vtisly slzy do očí. Neznášam svoj život!

Počula som buchnutie vchodových dverí a potom auto, ako vyšlo z príjazdovej cesty. Ostala som sama. Postavila som sa z postele a pomocou barlí, som vyšla na chodbu. Vytiahla som z vrecka mobil a vytočila som jej číslo.

„Ronnie?" počula som znova mamin hlas. Usmiala som sa a zahrialo ma pri srdci, myslela som si, že sa jej niečo stalo, ale ona je v poriadku. „Ahoj mami," znova som sa usmievala ako debil. „Ako sa máš dievčatko?" opýtala sa ma mama. Dievčatkom ma nenazvala asi, od čias, keď nás opustil otec. Čo sa deje? „Mám sa fajn, ale kedy už konečne prídeš?" sadla som si na schody a barle oprela vedľa seba. Zhlboka som dýchala a zavrela som oči. Zostalo ticho. To môže znamenať jedine, že sa niečo pokazilo a ona sa tak skoro nevráti. Prečo ja? „Zlatko, budem musiť zostať o niečo dlhšie," povedala a mne sa v ten moment asi zastavilo srdce. Dlhšie? Ja už chcem byť s ňou! „Dlhšie?" preglgla som. Mám taký pocit, že prikývla. „Dlhšie," povedala napokon. „Fajn, tak ja sa teda posnažím ešte niečo povedať Susan. Mami, dávaj si na seba pozor. Ľúbim ťa. Potom sa ozvi," povedala som a prešla si rukou cez vlasy. „Aj ja vás ľúbim. Pa," bolo posledné čo povedala a ja som položila. Zhlboka som sa nadýchla, postavila som sa. Za pomoci barlí som sa dostala naspäť do izby, kde na posteli sedela Susan. Nespala, náhodou, keď som odchádzala z izby? „Susan?" nadvihla som obočie a sadla si k nej na posteľ. „Ronnie, kedy sa vráti mama?" opýtala sa ma Susan a pretrela si oči. „Neviem zlatko, ale sľubujem, že už čoskoro," usmiala som sa na ňu a pobozkala ju do vlasov. Prikývla a ľahla si späť pod paplón a v ruke obíjmala maca od Justina. Usmiala som sa a pohladkala ju po líčku. „Zostaneš so mnou kým nezaspím?" prosíkala, a chytila ma za ruku. Prikývla som a ľahla si k nej. Zakryla som sa pod paplón, zhasla lampičku, ktorá bola na nočnom stolíku a obmotala si okolo nej ruky. Zavrela som oči a zaspala som.

Prebrala som sa na nejaký buchot a rehot. Chalani prišli domov. Pozrela som sa na hodiny na mobile. Ukazovali pol šiestej ráno. Takže sa im darilo. Aspoň niekomu. Hrozne hulákali, mala som pocit, že sa Susan na to každú chvíľu zobudí. Asi by som ich zabila. Chcela som sa za nimi ísť pozrieť, ale rozmyslela som si to. Stačilo mi k tomu pár viet. „Bieber! Nie že vás budeme počuť! A nezabúdaj, že máme doma hostí. Pochybujem, že by sa na vaše hlasné vzdychy s radosťou zobudili," zasmial sa hlas na chodbe. Pravdepodobne Lucas. „Môže byť rada, že ju tu aj s tou jej otravnou sestrou nechám bývať, takže mi môže akurát tak vieš čo!" zasmial sa Bieber. Fajn, naozaj som mala chuť vybehnúť z dverí a jednu mu vraziť. „Zlatko, ty tu niekoho máš?" opýtala sa tá neznáma...ehm...štetka. Nič som nepočula, takže asi zaliezli do izby, alebo že by len prikývol? „Ešte by si aj sťažovala, naozaj môže byť tá chudera rada, že ju tu necháš bývať," zasmiala sa aj s jej trápnym škrekľavým hlasom. Už teraz tú kurvu nenávidím. Viac som už nič nepočula. Možno by som počula, keby si do uší nepichnem slúchatka. Nepotrebovala som to počuť, aj tak budú vrieskať na celý dom. Prevrátila som očami, prevrátila sa na druhý bok a zatvorila oči.

„Ronnie, vstávaj už," drgala do mňa Susan. Nereágovala som. Nechcem niekde v kuchyni, alebo na chodbe stretnúť tú štetku. Nazvala ma chuderou, asi by som jej vyšklbala všetky vlasy. „Ronnie!" kričala po mne Susan. Bolo desať hodín ráno. Bože, ako by som spala. „Veď už idem. Obleč sa prosím ťa a umy," usmiala som sa ňu. Susan išla do kúpeľne a ja som si rukou zakryla oči. „To nemyslíš vážne Bieber!" ozvalo sa z poza steny. Zbystrila som sluch a počúvala som. Viem, že sa to nepatrí, ale som proste zvedavá. „Čo si hluchá? Si si ako vážne myslela, že z toho niečo bude?" zasmial sa. Tak a tu to máš! Tešila som sa. „Vypadni, bolí ma z teba hlava!" povedal a pravdepodobne sa chytil za hlavu. Zasmiala som sa. Počula som buchnutie dverí a to bolo všetko. Svojim spôsobom som sa potešila. Aj keď, asi nemám ani tak prečo. Bieberovi evidentne zavadziame.

„Kto pôjde dnes so mnou do nemocnice?" pýtala som sa chalanov pri raňajkách. Sedeli tam všetci okrem Biebera. Žula som šunkový chleba a pozerala sa pri tom na Susan, ktorá sa napchávala jogurtom. „Môžem ja," ozval sa Jason. Prikývla som a usmiala sa na neho. „Kedy ste sa vrátili?" opýtala som sa so zdvihnutým obočím, tvárila som sa, že neviem, aj keď som to vedela. „Myslím, že okolo pol šiestej," povedal Will zamyslene. Prikývla som. Chcela som sa opýtať na to, ako sa im darilo, ale potom som si uvedomila, že je to hlúpe, vzhľadom na to, že mi včera Zake povedal, že keď výjde všetko ako má, pôjdu do klubu. „Niekto ráno odišiel? Počula som buchnutie dverí," znova som sa zahrala na hlúpu. „Bieberova...ehmm," Jason sa pozrel na Susan. Nedopovedal. Asi som si mala domyslieť, aj keď som vedela, kto to bol a prečo odišla. Prikývla som. „Tak čo, pôjdeme?" nadvihla som obočie. „Mimochodom, kto mi postráži Susan?" opýtala som sa. „Bieber!" povedali jednohlasne. Zasmiala som sa. „Neber to zle, nie žeby sme nechceli tvoju sestru strážiť, ale musíš uznať, že s ním si rozumie najlepšie," dodal Zake s plnými ústami. Prikývla som a spolu so Susan som vyšlapala schody hore. „Ronnie?" ťahala ma za tričko. Pozrela som sa na ňu spýtavo. „Kto ma bude strážiť?" opýtala sa. „Justin," mykla som plecami a ona sa potešila. „Choď ho zobudiť," zaškerila som sa. Určite ešte spal. Dotackala som sa k jeho dverám a otvorila ich, následne som sa oprela o zárubňu a sledovala ho. Spal tak sladko. Vlasy rozhádzané do všetkých strán. Zbláznila si sa? Prestaň s tým, hneď! Páči sa ti. A to nazaprieš, žijem v tvojej hlave, nemôžeš, viem o tebe úplne všetko! Ozvalo sa moje svedomie. Prevrátila som očami a sledovala Susan. Rozbehla sa a skočila k nemu do postele. Zasmiala som sa a pozerala sa na jeho reakciu. „Kto to do..." ozval sa rozospatý Bieber. Zastavil sa, keď zbadal Susan, ako sa na neho škerí. „To som len ja," povedala rozkošne a posadila sa mu na hruď. „Dobré ráno princezná," povedal a rukami si pretrel oči. Princezná? Ešte ráno to bola moja otravná sestra. Ja sa v ňom vôbec nevyznám. „Dobré," povedala Susan a červenala sa. „Ronnie, povedala, že ma dnes budeš strážiť," povedala a našpúlila pery. Doteraz si ma nevšimol, ani by si ma nebol, keby ku mne Susan neukáže hlavou. Mykol plecami a ja som pokrútila hlavou. „Fajn, tak budeme dnes spolu," usmial sa na ňu a dal jej pusu na líce. Ona sa na neho zaškerila a dala mu maličké pusu na ústa. Hej hej, time out! Veď má len štyri. „Bieber! Opatrne s ňou!" zasmiala som sa. „Neboj sa, postarám sa ti o túto malú princeznú," usmial sa. Prikývla som a odišla do svojej izby.

„V pohode?" pýtal sa ma Jason, keď už sme sedeli v aute a boli na ceste do nemocnice. Išli mi dávať dolu sádru. (Viem, že ju nemala ani týždeň, ale tvárme sa, že je všetko okey! :DDD :*) „Huh?" otočila som sa na neho, nechápala som jeho otázku. „Myslím, potom čo povedal ráno Justin," povedal a oblizol si spodnú peru. Ach Bieberovský bratia. Robia to obidvaja. Pokrčila som čelo. „Čo myslíš?" zdvihla som obočie. „Viem, že si ráno nespala. Keď sme prišli," povzdychol si. Zamrzla som, nevedela som, čo mám povedať. „Neviem kedy ste prišli, spala som," zaklamala som a hrýzla si spodnú peru. „Neklam," zasmial sa. „Čo, ja neklamem," pokrútila som hlavou. „Klameš, vždy keď si hryzieš spodnú peru, si nervózna. Teraz nemáš byť prečo, tak klameš," mykol plecami. Povzdychla som si. „Nie, nespala som, počula som čo povedal. Máš prvadu," znova som si hrýzla spodnú peru. „Nič si z toho nerob, bol namlátený a je kokot, keď to povedal," povedal a pokrútil hlavou. Prikývla som. „A odkiaľ vieš, že som nespala?" opýtala som sa zvedavo. „No, keď sme už stáli hore na chodbe, a môj brat aj s tou štetkou sa chystali k nemu do izby, videl som, ako sa pohla klučka na tvojich dverách. Nikto iný to nevidel, pretože boli všetci otočený chrbtom k tvojím dverám. Potom ako, môj brat začal rozprávať, klučka sa prestala hýbať. Bola si to ty, kto iný by to tak mohol byť?" mykol plecami. Prikývla som.

„Jason pozri sa, kto mi to volá," hovorila som mu, keď mi dávali dolu sádru. „Mama," povedal, potom ako si prečítal meno svietiace na obrazovke. „Potom jej zavolám," usmiala som sa a mobil som hodila do vrecka na bunde.

Boli sme na ceste domov z nemocnice, keď som pred nami zbadala nehodu. Auto nabúrané do stromu. Preboha. Boli sme bližšie a ja som videla lepšie auto aj so značkou. „Jason zastav!" skríkla som...

Ahojte, po dlhšom čase je tu nová časť :) dúfam, že sa páčila..za chyby sa ospravedlňujem :) Keď budú uzatvorené známky, hádam budú časti aspoň každý 3. deň :) teraz toho mám ešte veľa v škole a tak ledva stíham :) HopeUlikeit :) Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine