He saved us [JBFF SK]

Part 40."What happened?"

V minulej časti: Lil sa postavil z gauča so mnou v náručí a niesol ma hore po schodoch do izby. Uložil ma do postele a zakryl ma dekou. Dal mi ešte bozk na čelo a potom odišiel z izby. Vedela som to len preto, lebo som počula buchnutie dverí. Chcela som sa uistiť, či je to naozaj pravda, ale bola som príliž unavená. O pár sekúnd už ma unášala moja vlastná fantázia.

Zobudil ma nechutný zvuk zvoniaceho mobilu. Prinútil ma otvoriť oči a samozrejme zodvihnúť. Ani som sa nestihla pozrieť na meno volajúceho, proste som potiahla prstom po svietiacej obrazovke a zodvihla som. „Prosím," ozvala som sa zo zatvorenými očami.„Rose?" ozval sa škrekľavý hlas. „Nie, tu je Ronnie Pani Blacková," povedala som a zamračila sa. „Áno jasné Rose. Ja a pán Black sa konečne tento týždeň vraciame domov. Za našimi deťmi. Takže vaše služby u nás už viac nebudú potrebné," znova mi zaškriekala do mobilu. „Ako prosím?" otvorila som oči a nadvihla obočie. A už vôbec som neriešila, že ma znova nazvala Rose. „Presne ako si počula. Keď sa vrátime, chceme, aby si si pobalila všetky veci a odišla. Môžeš si začať hľadať novú prácu. S Pánom Blackom ti napíšeme nejaké doporučenia, keď chceš," povedala odmerane. „Ale ja nechcem novú prácu. Vaše deti som si obľúbila. Nemôžem ich len tak opustiť," posadila som sa na posteli a oblízla si suché a popraskané pery.

„My ťa už viac nebudeme potrebovať Rose."

„Ronnie! Je to Ronnie. A toto mi vážne nemôžete urobiť,  ja ja nemôžem proste len tak po rokoch odísť," povedala som so slzami v očiach.„Ako som povedala Robie. Viac tvoje služby nebudeme potrebovať,"povedala a položila mi to. Od samotnej zlosti som mobil hodila o stenu. Odišla som do kúpeľne, keď som si uvedomila, že je čas vstávať. Spravila som si rannú hygienu a vrátila som sa späť do izby. Zodvihla som mobil zo zeme. K môjmu prekvapeniu, mu nič nebolo. Ani sa nerozletel a nemal ani škrabanec. Otvorila som dvere na izbe a išla som za Thomasom. „Thomas, vstávaj. Musíme ísť do školy," pohladila som ho po líci. „Až za chvíľu. Prosím," povedal a zakryl si hlavu paplónom. „Nie, budeme meškať. Musíš vstať," odokryla som ho a čakala som kým sa milostivý pán postaví z postele. „Dobre veď už idem!" vykríkol a vyhodil pritom ruky do vzduchu. Zasmiala som sa a išla som zobudiť Leu.

„Lea," strčila som hlavu medzi pootvorené dvere a pozerala sa smerom k Leinej posteli. Už tam nebola a keď som započula zvuk tečúcej vody z kúpelne, vedela som, že už je hore a chystá sa. Naposledy som išla za Danielom. „Hej, zlatko vstávame," naklonená k nemu som mu šepkala do ucha. To ho vždy prebralo. A v ten deň tomu nebolo inak.

„Už musíme?" opýtal sa ma a unavene zívol. Len som prikývla a potom som mu pomohla sa poumývať a obliecť. Zbehli sme spolu dolu, kde sme spoločne pripravili raňajky a deckám desiatu do školy. Kým všetci jedli, ja som sa išla prezliecť a zobrať si kabelku. Navliekla som na seba obyčajné modré roztrhané rifle a pásikaté tričko s krátkym rukávom. K tomu som si obula biele conversy a vlasy som si nechala rozpustené. „Môžeme?" opýtala som sa.Decká prikývli a mohli sme vyraziť do školy. Zamkla som dom a zhlboka sa nadýchla. Napadlo ma, že je to môj posledný týždeň tu. V tomto dome. S týmito deťmi, ktoré neskutočne ľúbim. No nič som im nepovedala. Nechcem, aby sme tieto posledné dni boli smutní, chcem si s nimi užiť každý jeden moment dňa. Nasadli sme do auta, a vyrazili sme za nášho spoločného spevu do školy.

And girl you know
Round and round your loving winds me up
Like a hula, hula hoop, hula, hula hoop, oh
Round and round your loving winds me up
Like a hula, hula hoop, hula, hula hoop, oh
Round and round your loving winds me up
Like a hula, hula hoop, hula, hula hoop, oh
Round and round your loving winds me up
Like a hula, hula hoop, hula, hula hoop, oh
Oh-oh-oh-oh

And gravity defied
I can not believe my eyes
That thing can bring the tides, hey
And round and round clock wise
Like come here, we go right
I wanna go all night, yes